Reakce na recenzi:

alienshore - @ 02.06.2013

Trvalo dlhých šesť rokov než sa Deus Ex Machina dopracovali k ďalšiemu štúdiovému albumu. Pripravili však pre svojich fanúšikov štedrú porciu v podobe dvoj-disku. Na prvom je klasický CD album a na druhom záznam zo živého vystúpenia v podobe DVD. Nových skladieb je tu v podstate len prvých päť, pretože šiesta Cosmopolitismo Centimetropolitano sa v originálnej verzii nachádza na doske Equilibrismo Da Insofferenza. Zaujímavosťou albumu Imparis je, že je odspievaný v taliančine kým na predošlých počinoch to bola latinčina. Vo výraznej miere ubudlo avantgardných plôch a viac sa zameriavajú na jazz-rock/fusion, canterbury a progresívny rock. Deus Ex Machina tu vzdáva hold kapelám typu King Crimson, Gentle Giant, PFM alebo Mahavishnu Orchestra. Alberto Piras je jeden z najsilnejších hlasov aké sa vôbec v Taliansku objavili na hudobnej scéne. Tentoraz však viac spieva a občas aj zájde do svojich expresívnych výšin. Dokonca aj samotná hudba je viac uvoľnenejšia a vyzretým spôsobom sa tu narába s aranžmánmi. Muzikanti takého kalibru ako Deus Ex Machina pristupujú k muzike veľmi kreatívne a Imparis nie je v tomto smere žiadnou výnimkou.

V príjemnom štýle plynie úvodná La Diversità di Avere un'Anima s výbornými vokálmi. Pomalšie jazz-rockové tempo udáva smer a Fender Rhodes klávesy krásne dovárajú hudbu. Zvuky elektrického klavíru otvárajú Giallo Oro aj s husľami. Tu už sa prejavuje divokejší charakter Deus Ex Machina a hudobné motívy pripomínajú svojou členitou formou občas King Crimson, no nechýbajú tu ani lyrickejšie plochy. Il Testamente dell'Uomo Saggio je výborná kompozícia s výrazným podielom huslí. Skladba je v pokojnejšom duchu, ale sú tu aj energickejšie momenty. Krásny sled rytmiky, klávesov a gitár vytvára správne napätie na celej jej ploche. S prekvapivo melodickým refrénom prichádza Cor Mio, kde Alberto Piras dokazuje svoje prvotriedne kvality a zároveň aj výsostné postavenie v tejto kapele. Najdlhšia kompozícia La Fine del Mondo začína obligátnym pomalším rytmom v canterbury štýle so zvukom huslí. Pripájajú sa k tomu ďalšie atmosférické vyhrávky a jazzové klávesové sóla. Piras spieva uvoľnene a citlivo zároveň. Živá verzia Cosmopolitismo Centimetropolitano určite poteší, táto skladba patrí medzi to naj na albume Equilibrismo Da Insofferenza a jej bombastický energický charakter je podčiarknutý skvelou inštrumentáciou.

Deus Ex Machina sú proste hudobní akrobati, títo muzikanti vám zahrajú parádny jazz-rock asi aj o pol noci. Pri dôslednejšom počúvaní sú tu neprehliadnuteľné občasné funkové alebo latino prvky, ktoré sú však dôsledne začlenené do hudby a nepôsobia tu ako rušivý element. Imparis mi príde ako najprístupnejšie dielo z ich doposiaľ vydaných albumov. Mne osobne sa však viac páčila latinčina na predošlých doskách a aj posledná živá skladba Cosmopolitismo Centimetropolitano hovorí jasnou rečou prečo tomu tak je. Avšak práve táto kompozícia sa mi zdá svojou prítomnosťou trochu neopodstatnená aj keď je výborná, viac by som bral samozrejme nejakú novú skladbu. Napriek tomu je Imparis vynikajúcim albumom s prvotriednym jazz-rockom. V každom prípade si toto dielo zaslúži plné štyri hviezdičky.