Reakce na recenzi:

alienshore - @ 28.05.2013

Talianska formácia Accordo Dei Contrari bola založená v roku 2001 z čírej vízie tvoriť inštrumentálny progresívny rock. Sú obdivovateľmi takých interpretov ako King Crimson, Mahavishnu Orchestra, Area, National Health, Gentle Giant, Frank Zappa, Soft Machine, Henry Cow, Magma, Deus ex Machina, Return to Forever, Miles Davis alebo Steve Coleman. Nesnažia sa však o bezbrehé kopírovanie, skôr je to pre nich inšpirácia ako pracovať s dynamikou a energiou. Dávajú do svojej hudby v prvom rade svoj vlastný pohľad, ktorý je postavený na tradícii ale aj na chuti objavovať nové možnosti a vyjadrenia. Tento pomer je ešte viac zvýraznený prelínaním premyslených hudobných plôch s improvizačnými momentmi. Tieto dva odlišné smery však zaujímavo na seba nadväzujú a konečný výsledok pôsobí veľmi konzistentne.

Hlavným prvkom je jednoznačne jazz-rock/fusion a k nemu sa pripájajú aj canterbury, italo-prog, klasická hudba a aj výraznejšie znaky avantgardného cítenia. Toto širšie štýlové rozhranie pracuje hlavne na emocionálnej báze a rovnako aj na mimoriadne zručných inštrumentálnych schopnostiach. Pozornosť na seba pútajú vo väčšej miere práve klávesy, ktoré majú zaujímavý rytmický ťah a zvukovú pestrosť. O nepravidelné rytmy a tempá rozhodne nie je núdza, avšak vedia aj zjemniť a pridať aj melódiu. Každý nástroj tu má svoj voľný priestor, ktorý dokáže aj plnohodnotne využiť. Príležitostné nástroje ako viola alebo saxofón padnú do tejto otvorenej hudby samozrejme vhod. Klávesák Giovanni Parmeggianni zložil kompletne všetky skladby a je v podstate hlavnou persónou tejto skupiny.

Prvá skladba Lester je venovaná americkému hudobnému kritikovi Lesterovi Bangsovi. Tvrdšie a hudobne rázne rytmické plochy podporujú nepravidelné doby bicích s výraznými motívmi klávesových nástrojov. V prvej polovici skladby sa ozýva hustejšie aj gitara, v druhej polke prevezmú hlavné slovo klávesy. Meghiste Kinesis so zvukom violy zachádza aj do avantgardnejších foriem. Husté hudobné kreácie sú tu osviežené dvoma zaujímavými úsekmi. V prvom sa všetko ukľudní a hrá čisto len klavír, v tom druhom zase prichádza na rad improvizácia aj s divokejším gitarovým sólom. Nápadmi nabitá Scala Quadro je ukážkou perfektne sústredeného dynamického myslenia v rámci skladania inštrumentálnej hudby. Je tu niekoľko zaujímavých plôch, ktoré na seba zmysluplne nadväzujú. Viola podráždi aj skladbu Gondwana, ktorá na začiatku blúdi vo víre basy a gitary. Tvrdšie formulované motívy sa tu obmieňajú aj s jemnejšími harmonickými postupmi. Expresívnym dojmom pôsobí Anexelenkton s ťažšími rytmickými figúrami. Končí to celé prekvapivo bubeníckym sólom. Posledná skladba OM je venovaná francúzskemu organistovi a skladateľovi Olivierovi Messiaenovi. Toto je pre zmenu drsnejší improvizačný kúsok, myšlienkovo však zapadá do konceptu celého albumu.

Dosku vydalo talianske vydavateľstvo AltrOck Records, ktoré má pod sebou viacero zaujímavých zoskupení na poli progresívneho rocku. Toto dielo dostalo cenu Progawards za najlepší taliansky progresívny rockový album a myslím že aj zaslúžene. Muzikanti sa tu snažia intenzívnym spôsobom vyjadriť samých seba čo trochu prispieva aj k temnejšiemu podaniu ich hudby. Do toho však vstupujú aj svetlejšie okamžiky, ktoré vyvažujú celkový dojem. Chválim aj spracovanie pekného farebného bookletu. Kinesis je skvelá nahrávka a zaslúži si reálne 4,5 hviezdičiek.