Reakce na recenzi:

alienshore - @ 26.05.2013

Tretí album francúzskych Nil nenechal na seba dlho čakať. Nil Novo Sub Sole je mierne odlišný od svojho predchodcu. Predošlý album bol v istých momentoch prístupnejší a aj hudobne lyrickejší a pre zmenu toto dielo zachádza hlbšie do temnejšieho progresívneho rocku. Tomuto konceptu podliehajú aj inštrumentálne výkony, ktoré sú opäť na špičkovej úrovni. Tvrdšie podané rytmické nápady majú aj avantgardný feeling a zjemnenie v podobe éterického vokálu Roselyne Berthet padne vhod. To čo predvádzajú bratia Maurinovci, Croizy a Niebel si treba vychutnať, pretože toto sú muzikantské hody.

Inštrumentácia tu nie je samoúčelná, alebo nebodaj egoistická. Hneď prvá 20-minútová skladba Le Gardien je majstrovsky zložená a štýlovo sa pohybuje v rozmedzí experimentálnejšieho prog-rocku a jazz/fusion. Roselyne nespieva len jemné plochy, ale dokáže svoj anjelsky hlas aj zaostriť. Vybrnkávacie gitary sa občas strhnú do tvrdšej rytmickej polohy. Klávesy zásobujú túto hudby tiež dostatkom zaujímavých zvukov s prispením nápaditej rytmickej sekcie. Jemná Linceul je celá v klavírno-klávesových zvukoch a citlivom speve Roselyne. Nasleduje však ďalšia dlhometrážna záležitosť Dérégénération a tá už hneď skraja začína náročnejším crimsonovským motívom. Celkovo je to drsnejšia vec čo sa týka gitár a aj skvelých bicích. Nechýbajú tu ich typické atmosférické plochy, ktoré prispievajú ku komplexnosti a zrozumiteľnosti tejto hudby. Posledné minúty sú prekvapivo melodické a príjemné zároveň. Inštrumentálka 198 je absolútne perfektná vďaka silnej autentickej atmosfére a výpravným klávesovým aranžmánom. Výborná je aj Abandon s jazzovými náladami a krásnym ženským spevom. Skladba končí energicky a tak trochu bizarne s dozvukom klávesových chorálov a gitár. Posledná Dérives hypnotizuje svojím točivým rytmom a výbornou basou. Roselyne odspieva zopár krásnych vysokých tónov a všetko nakoniec utíchne.

Nil Novo Sub Sole je ďalší skvost francúzskeho progresívneho rocku. Odkrýva svoje skryté emócie a záludné zákutia postupne pričom si dokáže získať poslucháča na svoju stranu. Je to v každom smere zaujímavé, invenčné a hodné viacerých sústredených posluchov. Dielo má temnejšiu auru, ale prináša so sebou aj emocionalitu ktorá je veľmi potrebná pre tento typ hudby. Hodnotenie je v mojom prípade rovnaké ako u predošlého albumu.