Reakce na recenzi:

hejkal - @ 18.09.2013

Na Point Blank som myslím narazil v časopise Muzikus, kde bol v rámci „Letom gitarovým svetom“ prepieraný južanský rock. Jej názov bol zaradený do tvrdšej odnože tohto širokospektrálneho štýlu, nuž keď sa mi v rukách ocitla prakticky celá dovtedajšia diskografia, okamžite som si ju napálil.

Hustý bluesový sirup s neodmysliteľným slajdom Free man je jednoducho bomba! Spevák chrapčí ako o život, sóla sa odohrávajú v dvojnásobnom tempe a aj keď to nie je práve southern rock, je to žrádlo. Ono hard-blues rock je vôbec hlavnou náplňou albumu, cedí sa cez „blackfootovsky“ drsný kúsok Moving, vyškiera sa z bluesovky Bad bees. Južarinu cítiť predovšetkým v zdvojených gitarových vyhrávkach, občas sa zjaví aj nejaká „žánrová“ puristka ako napríklad That’s the law alebo Lone star fool (asi jediné posadené južanské boogie na albume). Do trojlístka southern rockových klasík sa radí aj záverečná skladba In this world. Pravda, aj južanské balady majú na albume svoje nezastupiteľné miesto. Z Wandering až mrazí, neodmysliteľné zrýchlené sólové pasáže sú priam trademarkom Point Blank. A depkoidný kúsok Distance sa ani opísať nedá. Aby som to zhrnul, jedna skladba je lepšia ako druhá, radosť počúvať.

Debutový eponymný album z roku 1976 je najlepší z celej diskografie kapely. Južania s výrazným príklonom k drsnému blues s hard rockovým fílingom, čo viac si priať. Bomba!