Reakce na recenzi:

hejkal - @ 09.05.2013

Na skupinu Goblin som narazil na Progarchives, kde sa jej album Roller skvel medzi najlepšie hodnotenými albumami škatuľky Italian progressive rock. Navyše ma zaujal biely obal s komiksovo štýlovým červeným čertíkom s husľami v popredí (na CD sa krčí v rožku). Kapela, ktorá hrala art rock ako podmaz k hororom, to sa často nepočuje, nuž som neodolal a tento album som si objednal, zaplatil a zaradil do zbierky. Pamätám si, že som bol až nervózny, keď som si ho šiel prvý raz pustiť. Čo z toho vylezie?

Z ticha sa postupne vylúpnu klávesy a tiahle gitarové tóny, titulná inštrumentálka Roller sa až okato odkazuje na britskú art rockovú vlnu prvej polovice 70. rokov, ktorú Taliansko plus-mínus od roku 1972 pretváralo na svoj obraz a to tak, že je z neho dodnes artrocková veľmoc. Aquaman pridáva hromadu gitarových vzruchov, Snip-snap zasa džez-funk. Il risveglio del serpente nezaprie klavírnu dominanciu, skladba znie ako niečo od Emerson, Lake & Palmer, akurát bez rytmiky, klávesáci popustili uzdu svojmu klasickému cíteniu. Jedenásť minút má skladba Goblin. Opäť dominujú pomalšie plochy plné klávesových i gitarových dumiek, do toho občas vpadne dravšia rytmika, nechýba opar vážnej hudby, skrátka, je to dobová momentka seriózne sa tváriaceho rocku. Samozrejmosťou je krátke, ale efektné bubenícke sólo. Dr. Frankenstein má desivú náladu, zabŕda do funky fusion a to je všetko.

Príjemná polhodinka inštrumentálnej lahodnej muzičky by mohla osloviť aj tých art rockerov, korí z nejakého dôvodu nezvládajú taliančinu, pretože tu sa nespieva ani náznakom.