Reakce na recenzi:

hejkal - @ 15.05.2013

Známou klasikou I’d rather be blind začína výberovka s príznačným názvom The very best of Chicken Shack. I keď Christine Perfect ma ako speváčka nijako zvlášť neoslovuje (ani farbou, ani rozsahom), keď má po ruke skvelú skladbu, je to fajn. Sú lepšie verzie (napr. Etta James), ale to jej na kráse neuberá.

Samotný výber dokazuje, že v prvom období (1968-1970) bola Chicen Shack predovšetkým klasická bluesová kapela, ktorá nijako zvlášť nevystrkovala rožky a hrala to, čo stovky iných. Kým debutový album je zastúpený šiestimi skladbami, druhý dokonca siedmimi, tretí má už iba dva zárezy a štvrtý súmerne štyri. So zmieneným singlom je to dokopy dvadsať čistokrvných bluesoviek, ktoré sa príjemne počúvajú a občas sa zjaví niečo nadpriemerné. Či už je to chmúrny kúsok When the train comes back, alebo veselá inštrumentálka Remington ride. Bezkonkurenčne najlepšie skladby sú San-ho-zay (gitarová inštrumentálka), Tears in the wind (melanchólia), The way it is (kolosálne blues), Pocket (priam razantný blues rock), You ain’t no good (tá trasľavá gitara nemá chybu, aj Christine pristane trošku tej temnoty), Andalucian blues (ďalšia skvelá inštrumentálka) a Sad clown (neskutočne smutná inštrumentálka (neprekvapivo), vrchol celého cédéčka).

Hoci dominuje gitara a sem-tam klavír, kapela často vpletá do celkového soundu aj nejaké tie dychy. Je zaujímavé (a časom mierne iritujúce), že album OK Ken? má pred každou skladbou smiešne znejúci pokec.

Tento album mi predstavil skupinu, kúpil som si ho niekedy koncom 90. rokov a občas si ho rád vypočujem, keď mám náladu na barové blues.