Reakce na recenzi:

Mayak - @ 23.05.2013

Aj veľmi nároční milovníci subžánru RIO/Avant-Prog si vďaka nekonvenčnej aktivite vydavateľstva AltrOck Records (sídliaceho v talianskom Miláne) v hľadaní skutočne originálnych a neštandardných skupín a hudobných telies, hrajúcich progresívne formy hudby, bez akýchkoľvek obmedzení, mantinelov a šablón mimoriadne obľúbili bieloruskú skupinu Rational Diet, ktorá v rokoch 2007, až 2010 vydala tri nepochybne kvalitné a invenčné albumy, prakticky rovnocenné s produkciou „hviezd“ tohto subžánru, ako sú Univers Zero, Henry Cow, Art Zoyd či Present. Niet divu, akademické hudobné vzdelanie všetkých členov Rational Diet, odvaha a schopnosť prirodzene spájať vplyvy klasickej hudby a náročných, avantgardných žánrov, rocku, jazzu a etnických vplyvov z nich veľmi rýchlo urobili medzi znalcami doslova kultovú záležitosť.
Ako to však často býva, po istej miere úspechu a dopytu zo strany fajnšmektov došlo vnútri RD k názorovým rozkolom v otázke, kde a ako ďalej a ambiciózna kapela sa rozštiepila na dve frakcie. Tá prvá, kde ostala väčšina mužských členov Rational Diet a v podstate pokračuje v línii pôvodnej kapely, prijala názov The Archestra a práve jej vychádza album „Arches“, ktorého produkciu a mastering zabezpečil už vysoko rešpektovaný Udi Koorman, známy aj z izraelských AHVAK. Druhá časť pôvodných RD, pianistka, klávesistka a speváčka Olga Podgaiskaja spolu s hráčom na saxofóny a fagot, Vitaly Appowom, založili niečo, ako komorný, ale aj istým spôsobom avantgardný súbor s názvom Five-Storey Ensemble. Hudobný materiál tohto telesa bol v priebehu roku 2012 predstavený na viacerých multikultúrnych akciách vo svete a preto vôbec niet divu, že agilný AltrOck Records im veľmi ochotne vydal debutový album “Not That City".
Five-Storey Ensemble sa v porovnaní s „materskými“ Rational Diet posunuli muzikantsky iným smerom. Definovať hudbu, ktorú produkujú pod skladateľským a koncepčným vedením Olgy Podgaiskej a čiastočne aj Vitalyho Appowa nie je celkom jednoduché ... ale to podstatné je, že nemá takmer nič spoločné z aspektu nástrojového obsadenia a hudobného výrazu s termínmi rock (ani ten progresívny), ba ani jazz. Základom kompozícií je veľmi špecifický mix prvkov klasickej hudby, východoslovanského folku a istým spôsobom aj hudby, aká sa komponuje viac – menej ku náročnejšej filmovej produkcii. Globálne balenie a aranžmá jednotlivých songov pritom obsahuje nemálo prvkov avantgardy a hlavne dramatičnosť, aká býva častá pri kvalitných artrockových schémach hudobných skladieb a opusov. Samotný album „Not That City“ postupne vlastne vznikal čiastočne, ako soundtrack zo živých vystúpení pre experimentálne divadelné spoločnosti v Bielorusku a čiastočne, ako hudba v pozadí, počas čítania diel poľského básnika Czeslawa Milosza pri prezentáciách jeho tvorby. Finálna verzia, pripravená pre AltrOck Records má názvy jednotlivých trackov a dokumentáciu spracovanú v anglickej terminológii, ale spievané pasáže a skladby, v podaní sopránu Olgy Podgaiskej a tenoru Sergeya Dolgusheva sú v pravej spisovnej bieloruštine a osobne to cítim, ako pozitívum.
Majoritná časť kompozícií a skladbičiek má inštrumentálny charakter, vždy v inej atmosfére, náladotvorných detailoch, vytvárajúcich rôznorodé pocity, emócie, či imaginárne predstavy. Veľmi pestrá paleta sláčikových, dychových a klávesových nástrojov vytvára obrovskú variabilitu možností vyjadrovať fragmenty klasickej, komornej, folkovej, ale podľa mňa najmä avantgardne ladenej nie bežnej a nie vždy porovnateľnej hudobnej produkcie. Napriek predošlému sú pre mňa istými vrcholmi albumu kompozície „The Incommunication“ a „Yesterday Dormant“, ktoré sú nezvyčajným dialógom, priam operného charakteru sopránu Olgy Podgaiskej a tenoru Sergeya Dolgusheva, potom „The Unpainted“, ťažký a dramatický opus, ktorý ako keby vypadol z albumu „Heresie“ legendy UNIVERS ZERO, ale obohatený o ženský vokál Olgy, ďalej „Amid The Smoke And Different Questions“, kde Sergey spieva melancholický, melodický part a bohatá inštrumentálna sekcia v celkom inej tónine, v takmer disharmonickom ladení a v kaskádach protirytmov hrá niečo diametrálne odlišné ... ale predsa celok má úžasné finálne vyznenie ... a nakoniec titulná a zároveň epilógová „Not That City“, ktorej o minútu dlhšiu - živú verziu (pod pôvodným názvom „Post Tyrannica part III“) si je najlepšie vypočuť na vlastné uši tu : http://www.youtube.com/watch?v=lQLLSBHRgeI .
Five-Storey Ensemble je pre nekonvenčných a hľadajúcich fanúšikov muziky všeobecne, celkom nepochybne prínosom, obohacujúcim ich obzor a markantnou ukážkou toho, že výrazové prostriedky hudby nie sú ešte zďaleka vyčerpané a akákoľvek glorifikácia niečoho, čo tu už bolo v ľubovoľnom hudobnom subžánri vyprodukované (obzvlášť pri dnešných tendenciách ich neohraničene premiešavať), môže byť ešte celkom pokojne ak už nie úplne prekonané, tak aspoň istým spôsobom stále kvalitatívne porovnateľné.