Reakce na recenzi:

hejkal - @ 05.06.2013

Skupinu Tiger B. Smith mi odporučili kedysi dávno v obchode s cédéčkami, že je to skvelá hendrixovská parta. Na obale sa síce skvela pochybná trojica glamovo oháknutých čudákov, ale prečo nevyskúšať niečo nové.

Rev šelmy v úsečných rifoch otvorí album Tiger rock. Rovnomenná skladba hrmotne šramotí a dokazuje, že trio kdesi z Nemecka má o jemných nuansách a skladateľských kučierkach asi také povedomie ako Mojsejovci o vkuse. Preto to priam punkovo odsýpa, chrčí, ziape, šteká a mravčí, ako sa na hrubozrnný hard rock patrí. Spevák - aké to silné slovo - proste niečo huláka a krásne to demonštruje skladba These days. Refrén sa dokonca snaží o istý repetitívny melodický motív, asi akoby motorová píla nežne kmásala konáre s podťatého kmeňa. A takto to pokračuje až do konca albumu, akurát skladby priberajú na časomiere ako premiérske sľuby o dokončení diaľnice na východ. Kým Everything I need najmä vŕzga, inštrumentálka To Hell hneď skraja kváka, sťaby jedovaté ropuchy migrovali skrz cestu do horúcich pekiel. Záverečná skladba sa volá Tiger blues a do nástrojovej mizérie sa pripája harmonika. Znie to síce tak, ako pád kameňov z bašty schátraného hradu rovno na skupinku korektne označených marginalizovaných skupín páliacich svahový porast, a teda drsne a mľaskavo, rozhodne to však nie je na škodu.

Kto by od tohto albumu očakával čokoľvek sofistikované, ten bude nevyhnutne sklamaný. Toto je priamočiara neotesaná divočina, kde vás skôr zožerie tiger, než navštívi jednorožec. Inými slovami, je to mňamka bez panenského olivového oleja. V dnešnej, chimérou zdravia poblúznenej dobe je flák surového mäsa príjemným spestrením nudných večerov. Dielo hlcem bez príboru.