Reakce na recenzi:

alienshore - @ 24.07.2013

Bernhard Lackner je síce neznáme meno vo svete jazz-rocku a fusion, ale pomaly a isto si buduje svoju kariéru s výbornými albumami. Prvým dielom, ktoré ma dostalo je určite In Between a práve tu sa už prejavuje jeho neobyčajne citlivý prístup k melódiám. Skladá samozrejme inštrumentálnu hudbu, ale nie tú kde sa musia všetci za každú cenu predvádzať, ale takú kde je cítiť seriózny kompozičný prístup. Album produkoval Adam Nitti, ktorý je rovnako zdatný basák a má na konte tiež niekoľko zaujímavých počinov. Z plejády hosťujúcich muzikantov sú určite významní bubeník Marco Minnemann a klávesák Adam Holzman, ktorí spolupracovali napr. s progresívnym mágom Stevenom Wilsonom. Hlavnou hviezdou je však Bernhard Lackner a práve na jeho pleciach je skladateľské bremeno. Popasoval sa s tým však na výbornú a jeho hudba je aranžérsky pestrá a pritom aj krásne melodická. Štýl jeho hry trochu pripomína školu Johna Patitucciho a treba podotknúť, že skladá hlavne muziku kde majú všetci svoj priestor.

Úvodný jazz-rock Take Off Your Shoes s gitarou Scotta Bernarda má silné melodické motívy. Vkusný klavír a basové sóla sa tu veľmi dobre vynímajú za podpory zručnej rytmickej sekcie. The Next Step je ďalší výstavný kúsok so skvelými inštrumentálnymi výkonmi a gitara má opäť zásadné slovo. To sa trochu zmení pri Maybe Another Time so saxofónom a zaujímavou farbou klávesov. Rytmicky veľmi dobre podchytená vec s ladnými jazz-rockovými nápadmi. Z trochu iného súdka je Twelve Years Later, kde hlavnú melodickú linku má na starosti ústna harmonika. Jemnejšia jazzová atmosféra vynikne pri basovom sóle a bubeník Marcus Finnie sa tomuto celému vie dokonale prispôsobiť. Lackner si nájde priestor aj sám pre seba v Almost Home a jeho dvojminútové sólo je naplnené lyrikou. Titulná In Between má ostrejšie fusion kontúry a tu už bubeník Marco Minnemann nachádza svoju typickú polohu. Klavírne a klávesové pasáže sú veľmi dobre premyslené a zbytočne sa neprekrývajú. Being Away je proste ďalšia krásna skladba s melodickou gitarou a o skvelý koniec sa postará klávesák Adam Holzman. Posledná Thanks And See You Next Time ukončí dosku vzdušným s veľmi príjemným jazz-rockom a excelentnou gitarou Scotta Bernarda.

Tento rakúsky muzikant si vydáva albumy na vlastné náklady a tak má voľnú ruku nad svojou tvorbou. Dokáže osloviť priaznivcov dotyčných žánrov a ešte k tomu má aj osobitý hudobný štýl. Práve to považujem za smerodajné a určite sa oplatí sledovať jeho tvorbu aj naďalej. In Between ma z pomedzi mnohých jazz-rockových a fusion projektov presvedčil svojou čírou kvalitou a precíznymi melodickými aranžmánmi. Bernhard Lackner je v rámci basgitary špičkový hráč a najlepšie na tom je, že je aj rovnako dobrý skladateľ.