Reakce na recenzi:

alienshore - @ 22.07.2013

Po prelomovom albume Sound Awake prichádza kapela Karnivool s dielom Asymmetry. Tentoraz však zašli do odlišných pocitových zákutí a výrazových foriem. Dalo by sa povedať, že je to v kontexte tvorby Karnivool aj akýsi experiment, zachovávajú si tu však svoj typický zvuk. Samotná obálka reflektuje nesymetrické hudobné pochody a nálady. Tvrdšia a temnejšia atmosféra v prepracovaných aranžmánoch je pre túto kapelu netypická a album Asymmetry je svojským odbočením a zároveň vymanením sa zo zabehaných mantinelov. V tomto smere je vidieť, že Karnivool sa nebojí zložiť kontroverzný, no pritom mimoriadne kvalitný počin. Je to aj potvrdenie ich talentu a túžby robiť hudbu, ktorá dokáže posúvať vpred ich skladateľské schopnosti. Zostava sa od predošlého albumu nezmenila a tak tu máme stále päticu skvelých muzikantov na čele s charizmatickým spevákom Ianom Kennym. Alternatívny prog-rock v podaní Karnivool má tentoraz ešte silnejší progresívny charakter.

Po tichej ouvertúre Aum prichádza zvuková smršť Nachash s kľudnými a drsnými gitarovými pasážami. Skladba sama o sebe signalizuje zmenu hudobného smerovania a obsahuje aj viacero elektronických prvkov. Tvrdá a pomerne aj rýchla A.M. War má zaujímavý melodický kontrast. We Are je typický karnivoolovský song s premakanými rytmickými plochami a kvalitným vokálnym prevedením. Nakladačka The Refusal má naozaj neveselú atmosféru a prispievajú k tomu aj drsné spevy, gitary sú však obratné a veľmi nápadité. Dlhší kúsok Aeon má nádhernú melanchóliu, ktorú dokáže Ian Kenny podať naozaj vierohodne. Ďalšiu predohru Asymmetry nahradí opäť pokojnejší útvar Eidolon s krásnymi melódiami. Do podobných oddychovejších sfér zachádza aj príjemne emocionálna Sky Machine. Bubenícke intro Amusia sa preklopí do tvrdšej a skackavej The Last Few. Uspávanka Float patrí hlavne spevákovi a ďalšia lahodná pomalá vec Alpha Omega je vo svojej druhej polovici pritvrdená gitarovými vyhrávkami. Posledná Om je už len klavírnym prelúdiom.

Album Asymmetry je pomerne prekvapivým dielom od tejto austrálskej kapely. No zároveň aj veľmi príjemným, lebo napriek temnejším a zádumčivým plochám je to stále hlboko pocitová hudba. Neobsahuje napr. klasické gitarové sóla, ale pracuje sa tu hlavne s vyhrávkami a riffmi. Bubeníka Stevea Judda je radosť počúvať a zároveň ho aj vidieť hrať naživo a to isté platí aj o groove base Jona Stockmana. Karnivool je vskutku kreatívna kapela, ktorá dokáže tvoriť veľmi hodnotné albumy a Asymmetry je pre mňa ďalší klenot v ich diskografii.