Reakce na recenzi:

hejkal - @ 20.08.2013

Toto bol prvý album, ktorý som od Thorogooda počul. Nič som nečakal a bol som príjemne prekvapený.

Obsahuje trinásť skladieb, ktoré oscilujú (naša monitormi zahltená generácia určite podobné slová určite ocení) medzi boogie (skvelý otvárač Greedy man, nemenej parádny drsný kúsok She’s gone), blues (Don’t let the bossman get you down), rokenrolom (Devil in disguise) a dokonca country (I wash my hands in muddy water). Okrem slide gitary významnú časť soundu dotvára saxofón, vlastná skladba je tu fšeho fšudy jedna (rokec Sweet little lady).

Všetky skladby znejú skvelo, menovať by sa dali rad za radom, cítim sa pri nich ako v Amerike niekedy v 50. a 60. rokoch, stroj času je šuviks. Napriek tomu, vrcholom diela je záverečná a zároveň titulná skladba od Johna Lee Hookera Ride ‘til I die, ktorá zaujme akustickým prevedením a skvelým zastretým hlasom Georgea Thorogooda.

Ride ‘til I die predstavuje šťavnaté sústo poctivej energickej bluesrockovej muziky bez nejakých falošných alebo nepodarených umeleckých zámerov, čo dodať. Album je pozitívny tak, že hocijaký lekársky nález pri ňom pôsobí vyslovene negativisticky (hm, to vlastne pôsobí aj tak). Mám ho rád.