Reakce na recenzi:

hejkal - @ 10.09.2013

Khan bola kapela, ktorá síce do sveta dieru neurobila, ale na svojom jedinom albume Space shanty ponúkla vyzretú art rockovú hudbu, akej nie je nikdy dosť. Že v nej hrali taký borci ako Steve Hillage alebo Dave Stewart, rozjarí asi iba znalejších, ale to je jedno.

Hneď úvodná skladba Space shanty má taký ten „colosseumovský“ nádych, akurát zabudnite na dychy. Časom sa zjavia aj „zappovské“ ujetosti, však máme čo dočinenia s Canterbury. Sóla sú famózne, ako klávesák, tak gitarista znejú až márnotratne. Klavírne tečúce vody uspávajú jemný spev v nesmierne presvedčivej skladbe Stranded, takto má znieť art rocková dumka, ktorá nie je ani omámená a ani tuctová. Násilne hlasné vpády gitary a gradované medzihry k tomu patria ako úplatok k platu poslanca, nuž si ich tu užijeme hojne. Celý album je v podstate rovnaký. Meditácie, art rockové predo-, medzi- a poza- hry, kompetentné sóla, ktoré nemôžu nepotešiť neprekonaných fanúšikov poradnej rockovej muziky, čo viac si priať. Mixed up man of the mountain prehýri nejakých sedem aj čosi minút a prichádza vrchol albumu, dravá a kontrastná skladba Driving to Amsterdam. Z nej by menej nadaní muzikanti nahrali hádam aj celý album. Zložitá nervózna vyhrávka otvorí najkratšiu skladbu na albume, a síce Stargazers. Je to vcelku spevná záležitosť, rozhodne mi reže. Hollow stone zopakuje doterajšie dianie a je po albume.

Teda, nie tak celkom. Na CD mám aj dva bonusy, napospol nevydané skladby. Break the chains je doslova rádiovka, melodická spevavá pieseň, ktorá neurazí žiadneho „sixtysáka“ až do momentu, kedy sa ozve Hillage a svojim hard rockovým sólom zmetie celú atmosféru niekam pod kolesá žeravého Harleya. Raná verzia Mixed up man of the mountains znie drsne, čo viac si priať.

Space shanty prináša dobovú art-space-rockovú muzičku s vskutku obdivuhodnými sólovými plochami, rozhodne by bola škoda, keby na ňu sadal prach.