Reakce na recenzi:

hejkal - @ 20.03.2023

V záplave, ktorú v 60. rokoch vyvolala britská vlna blues, sa hmýrili mnohé ryby. Niektoré dosiahli veľkosť veľryby (John Mayall’s Bluesbreakers, Cream), iné žralokov (Chicken Shack, Fleetwood Mac) a kosatiek (Savoy Brown). No a mnohé boli zaujímavé ako nevšedné druhy rýb, bez ohľadu na veľkosť. A do tejto kategórie patrili aj kapely okolo bubeníka Johna Dummera.

V roku 1972 vydal album pod hlavičkou John Dummer Band featuring Nick Pickett s názvom Blue. Kapelu tvorila štvorica hráčov – John Dummer (bicie), Nick Pickett (spev, husle, gitara, organ), Adrian Pietryga (gitara) a Iain Thomson (basa). Kým sa dostanem k muzike, nedá mi nespomenúť zaujímavý červený obal od Rogera Deana, ktorý obsahuje výrezy v tvare oblakov, spopod ktorých vyčnieva názov skupiny i albumu. Moje CD vydanie tento zámer ctí.

Osobne sa nazdávam, že práve tento album plný psychedelicky začadeného blues rocku je najlepším dielom Johna Dummera. Sedem skladieb vychádza z tradičného bluesového základu, ale neostane iba pri ňom. Už v úvodnej If I Could Keep From Laughing škrípe gitara ako zuby Eda Ch. pri zratúvaní počtu dní trojdňovej špeciálnej operácie a rytmika správne duní. Pickett na poste lídra bol jednoznačne veľmi dobrá voľba, obzvlášť, keď okrem spevu a gitary zvláda imitovať Freddyho Kruegera čoby husľového virtuóza. Medicine Weasel je šamanský rituál s týmto nástrojom v popredí. Totál brutál! Poloakustické country blues Rambling Boy svižne odsýpa, podobne ako bluesová dupačka Me And Your Boogie.

Time Will Tell ctí pohodovú náladu, pritom rozhodne nejde o nejakú pomalú skladbu. A tie husle! The End Game je vskutku nevšedná vec, aj naliehavá, aj hravá. A je tu záver. Deväť a pol minúty trvá Me And The Lady, blues začínajúci piánko, ale končiaci... potichu. Je to dumka, ale aká! Čarovná! A druhá časť skladby sa hrá na akustický rokenrol.

Okrem albumu sa tejto zostave objavil aj singel Medicine Weasel/The End Game, ktorý Repertoire v roku 2004 zaradil na svoj digipak ako bonus. Nakoľko ide o prakticky totožné verzie skladieb z albumu, je mi tento počin záhadou.

Blue odporúčam každému hľadačovi nevšedného blues. Vynikajúci album, škoda, že sa nikde veľmi nespomína.