Sensations' Fix - Finest finger (1976)

Reakce na recenzi:

hejkal - 4 stars @ 30.08.2013

K skupine Sensations’s Fix som sa dostal vďaka boxu Progressive Italia Gli Anni ’70 vol. 2, ktorý som si kúpil pár rokov dozadu (vyšiel v roku 2009) kvôli tomu, že tam bol album Locanda delle FateForse le lucciole non si amano piú. Vôbec je táto séria boxov zameraná na albumy, ktoré je ťažko zohnať, v tomto sa nachádzali aj také perly ako tretí album Ibis, Carnascialia alebo Stradaperta (a Roberto Cacciapaglia, aby som bol úplný). Album Finest finger bol mojím prvým (a doteraz posledným) stretnutím s touto skupinou, o ktorej Croce píše, že bola krautrockovo orientovaná. Prvé albumy mali byť silno nemainstreamové, ale tento tu priniesol nielen rozšírenie zostavy o ďalšieho klávesáka, ale hlavne príklon k počúvateľnejším polohám, dokonca sa tu spieva.

Tajuplné vybrnkávanie a neohrabaný spev otvárajú celý album v skladbe Strange about your hands, z ktorej sa postupne vyliahne temná hard rocková záležitosť. Klávesové i gitarové sólovačky tvoria atmosféru ďalšieho potemneného kúsku Just a little bit more on the curve. Ide o inštrumntálku, nikam sa nehrnie, ale rozhodne to nie je slaďák. Aby si aj tvrdí hardrockeri prišli na svoje, je tu vydarená „odpodlahovka“ Yardbirds dream plná gitarových výtržností. Ani tu sa spevu nedočkáme, nuž musí dôjsť ďalšia temnota v podobe vybrnkávanej skladby Map. Strašne dobre sa takéto rozjímanie počúva. Spevná elektronická náladovka Boat of madness plne vystihuje, prečo je kapela občas prirovnávaná k nemeckej elektronickej klasike, ale dá sa počúvať. Lepšie je na tom náročnejšie rozmlátená rytmusovka (nezamienať s jedným sčasným šoubiznisovým Slovákom)The left side of the green, opäť tu máme náznaky melodrámy, hard rockových pasáží, melanchólie a kopy podkresľujúcich klávesov. Vrcholná hardrockovica albumu je vlastne aj titulnou skladbou, Finest finger má v sebe veľký kus poriadne ťažkotonážnych nálad, tak sa mi to páči. Plynulo prejde do záverečných nervydrásajúcich hardrockových sólovaní s priliehavým názvom Into the memory, ktoré sú zakončené dumavejšou dohrou a je to.

Meditačný a meditatívny elektronický hard rock moc často nepočuť, a preto si dovolím povedať, že je to vynikajúci počin, ktorý nemám problém odporučiť hocikomu. Talianska scéna dokáže prekvapiť!

 


Copyright © easyaspie.cz Created in 0.0366 s.