Reakce na recenzi:

Jardo - @ 17.05.2015

Človek nikdy nevie, čím ho môže neznáma rocková kapela prvej polovice sedemdesiatych rokov prekvapiť. A že sa jedná o zaujímavé kúsky, o tom by mohli rozprávať viacerí, ktorí tejto muzike holdujú. Jedným z takých príjemných prekvapení je aj jednoalbumovka Fusion Orchestra. Netypický a pozornosť pútajúci je obal albumu s názvom Skeleton in armour. Pozostáva zo série drevorezieb od Hansa Holbeina, pomenovanej Tanec smrti.

Po úvode v podobe niekoľko sekúnd znejúcich fanfár, nasleduje takmer dvanásť minútová Sonata in „Z“, kde kapela predstavila svoju verziu progresívneho rocku. O zaujímavé momenty nie je núdza a pieseň dosť rýchlo zbehne. Inštrumentalisti sú zdatní, no tu chcem vyzdvihnúť rýchle gitarové sólo a speváčka, hráčka na syntetizátor – Jill Saward, ponúkne aj sólo na flautu. Pieseň sa nesie v dosť rýchlom tempe, miestami je až hardrockovo tvrdá a jednoducho baví. Ďalšia dlhšia skladba sa volá Has I left the gas on? a má necelých deväť minút. Skupina tu pokračuje v tom, čo sme počuli v druhej piesni, no v porovnaní s ňou, táto o niečo zaostáva. Trochu mi prekáža spev Jill Saward, jednoducho mi veľmi nesadol a viac ma tešia inštrumentálne časti. Ako odľahčenie pôsobí necelú minútu trvajúca OK boys, now´s you´re big chance, kde počuť aj harmoniku. Nasleduje titulná skladba, v ktorej to kapele proste ide. Jeden skvelý motív tu strieda ďalší, no opäť zopakujem, že inštrumentálne časti ma bavia viac, ako tie spievané. When my mama´s not at home je veselá pesnička, ktorá by mohla znieť aj z rádia. Vôbec tu nemuselo byť osem sekundové čudo Don´t be silly Jilly. Nasleduje takmer dvanásť minútová Talk to man in the sky, ktorá ponúka opäť heavy progovú hudobnú porciu. Neviem prečo, ale vokál Jill Saward ma až tak neberie. Proste je to tak – na to neexistuje nejaký logický rozbor – neoslovil ma až tak, ako hudba, ktorá sa tu odohráva. Ale pozor! Keď začne spievať pred šiestou minútou, počúva sa to výborne. Zmenila polohu hlasu, spôsob podania, vokálny prejav a to ma zaujalo viac, ako jej doteraz prezentovaný spev. Netrvá to však dlho, no nevadí, pretože potom príde striedanie pekných momentov a všelijakých vyhrávok. Fanfáry, ktoré odštartovali túto svojskú nahrávku, ho aj ukončujú.

Jediný album tejto skupiny je vydarený a svedčí o jej schopnostiach. Škoda, že sa nepresadila a nevydala toho viac. Kvalitu na to mala.