Ursa Major - Ursa Major (1972)
Reakce na recenzi:
hejkal - @ 30.12.2014
Koncom tohto roku som to konečne dokázal a zohnal som jediný eponymný album americkej kapely Ursa Major. Sú počiny, ktoré netreba siahodlho napočúvať a prečítať k nim stohy reklamných vysvetľujúcich kecov, aby bolo jasné, že sa mi budú ľúbiť. Mám dodávať, že toto je práve zmienený prípad?
Tvďácka hardrocková muzika, ktorá sa vyžíva sama v sebe, pričom spevák často čaká na chvíľku, kedy sa môže zapojiť, to je v skratke hudba kapely Ursa Major a krásne to demonštruje už úvodná skladba Sinner. Muzikanti neváhajú využívať viaceré motívy, ktoré k sebe lepia sekundovým lepidlom a nejaké tie polepené prsty im neprekážajú. Akustické balady mi evokujú Budgie, ale In my darkest hour má v sebe niečo americké, že by to bol slide? Je! Doplňte k tomu husle snažiace sa svojim pišťaním rozbíjať výplň okeníc a máte tu úžasnú skladbu. Silverspoon akoby odohrali na štadióne. Svižná bluesrocková metelica konkuruje zimnému počasiu, gitarista jančí ako malé dieťa so sánkami a bubeník tie okydané cesty plné závejov riadne osolí, nech sa po ich klzkých čľapkaniciach nevydajú žiadne padavky. Páči sa mi hravosť, s akou hudobníci hrajú často pomerne jednoduché, no o to chytľavejšie motívy bez toho, aby sa museli zaliečať povrchným konzumentom. Od čias Led Zeppelin sú rezané ostré rify s jačavým vokálom etalónom hard rocku. Ak sa v polovici zjaví bubenícka eskapáda, je to o to lepšie. Stopkovitá skladba Stage door queen má preto všetko, čo má mať hudba nahrádzajúca parný valec. Najambicióznejšia kompozícia albumu nesie meno Back to the land, že ide o baladu doplnenú mnohými razantnými pasážami, o nejakých tých slákoch nevraviac, sa ponúka samo a vedzte, že tento song veru vie nasýtiť dopyt lačných romantických rockerov! Lay me down trošku pridá, neuberá však na melodike. Ak by som mal vybrať singel do rádia, volil by som práve ju. Liberty and justice núka nielen za priehrštie americkej prériovej akustiky, ale i nefalšované „bonhamovské“ bicie, nuž človeku ani neprekáža, že album končí v podstate pokojne.
Na Ursa Major som, myslím, naďabil až na progboarde, ale čas je relatívny. Mám dojem, že je so mnou odjakživa. To dokáže len milovaná hudba, a preto nebudem riešiť iné ako absolútne hodnotenie.