Reakce na recenzi:

Mayak - @ 16.12.2013

Jubilejný - desiaty rok fungovania oslávi v týchto dňoch spolupráca fínskeho progresívneho časopisu Colossus a francúzskeho vydavateľského labelu Musea Records. Najnovšie prináša na trh svoj ďalší produkt. Edícia Spaghetti Epic má v podstate jednoduché pravidlá: všeobecne menej známe, ale kvalitné a hodne interesantné progrockové kapely z celého sveta majú možnosť na ploche v intervale 20 až 25 minút predviesť svoje umenie, pričom predlohou, akýmsi libretom im je niektorý z kultových filmov západoeurópskej westernovej produkcie, v prípade tohoto albumu je to film "The Great Silence", s legendárnym Klausom Kinskim v hlavnej úlohe. Čelná strana bookletu je vlastne pôvodná verzia reklamného plagátu k filmu. Výsledkom by mala byť kompozícia v tradíciach klenotov artrocku 70. rokov typu Yes - Close To the Edge, resp. The Gates Of Delirium, Genesis - Supper's Ready, alebo E.L.P. - Tarkus a dominujúci zvuk analógových nástrojov, ako sú Moog, Mellotron, resp. Hammond organ… V minulých rokoch takto svoje majstrovstvo v rôznych edíciach časopisu Colossus predviedli kapely Glass Hammer z USA, Tempano z Venezuely, Nathan Mahl z Kanady, Sinkadus a Simon Says zo Švédska, Randome, C.A.P., Tilion a Taproban z Talianska, Trion z Holandska, Minimum Vital z Francúzska a množstvo ďalších. Tentokrát dostali príležitosť skupiny Little Tragedies z Ruska, Yesterdays z Rumunska a projekt NOT z Talianska.

Little Tragedies (na svojom konte majú za 10 rokov niekoľko albumov, posledný je The Cross z r. 2008) so svojou kompozíciou The Voice of Silence príliž zrovna nepresvedčili. Inštrumentálne vychádzajú z odkazu E.L.P., starších Yes a terajších Glass Hammer, teda forsírujú hutný a hustý zvuk klávesových nástrojov. Po hodne dobrom, až bombastickom rozbehu však skladba skĺzava do akéhosi rovnomerne plynúceho toku a v jej druhej polovici sa nič závažnejšie nedeje, záverečná gradácia sa nedostavuje… Hlavným kameňom úrazu sú dve spievané pasáže bežným, priam tuctovým barytónom a - samozrejme v ruštine, čo pôsobí rozpačite a trochu úsmevne. Technickú zdatnosť a istú mieru nápaditosti však inštrumentálnej zložke skladby nemožno uprieť.

Etnickí Maďari z rumunského mesta Cluj (Kluž), kapela Yesterdays, sú už o niečom úplne inom. Vlani im vyšla na Musea Records remastrovaná verzia mimoriadne dobrého albumu Holdfénykert z roku 2006. Decentný zvuk kláves, mierne zasnená atmosféra, výborná architektonická štruktúra kompozície, časté, ale prirodzené a nenásilné striedanie umne skĺbených hudobných motívov, protirytmy, skvelé aranžmá a bravúrne a s ľahkosťou zladené viacnásobné vokály (v maďarčine) posúvajú túto kapelu do sféry klenotov súdobého progresívneho rocku. Pasáže s akustickou gitarou, flautou, resp. na inom mieste s dychovými nástrojmi, šikovne uloženými do hlavnej dejovej línie sú čerešničkami na skutočne chutnej torte, s názvom Suite Pauline.

Taliansky projekt N.O.T., teda Noise Overtones Therapy nie je pravidelnou kapelou, ale pre tento účel zostaveným projektom, najmä z muzikantov z kapely Akt (album Dentokirtós z roku 2007). Pokojný, pochodový rytmus v prvých piatich minútach kompozície Epilogo postupne prechádza v rozbeh a razanciu - objavujú sa časté crimsonovské pasáže a klávesy, evokujúce škandinávsku scénu, konkrétne skupiny ako Änglagård, Landberk, či Anekdoten. Spev a šepotom recitované pasáže (v taliančine) do deja tohoto eposu zapadajú plynule a prirodzene. Celá výstavba skladby je kvalitne vygradovaná a udržiava poslucháča v neustálej pozornosti. NOT sa zhostili svojho príspevku na koncepčnom albume dôstojne.

Celkove sa jedná o veľmi zaujímavý a hodnotný album, potvrdzujúci zmysluplnosť týchto projektov a ďalšie celkom originálne obohatenie sveta progresívneho rocku …


Hodnotenie: Little Tragedies - 2,5; Yesterdays - 5; N.O.T. - 4,5



2. 3. 2009