Reakce na recenzi:

alienshore - @ 18.01.2014

Roine Stolt je človek, ktorý žije muzikou v každej bunke svojho tela. Začínal už ako 17-ročný v kapele Kaipa a počas ďalších rokov získal mnoho skúseností. Jeho prvé sólové dosky nepatria určite medzi jeho najlepšie práce a až v roku 1994 sa začalo črtať niečo oveľa hodnotnejšie a kvalitnejšie. Návrat do progresívneho rocku bolo to najlepšie čo Roine mohol spraviť a tak tu máme jeho štvrtý a treba povedať, že aj dostatočne dlhý album The Flower King. Stoltov hudobný štýl je hneď rozpoznateľný a hlavne dlhometrážne skladby sú akýmsi prototypom pre jeho ďalšiu tvorbu v kapele The Flower Kings. Album obsahuje veľa melódií a retro-progresívnych prvkov z rokov 70-tých. Čo však určite poteší je vysoká hráčska úroveň, krásny zvuk a pozitívne ladená hudba. Všetky skladby zložil sám Roine Stolt. So spevom už vtedy vypomáhal skvelý Hasse Fröberg a na bicích hrá taktiež budúci člen "kvetinkových kráľov" Jaime Salazar.

Titulná skladba The Flower King je doslova a do písmena hymnou, jednoduchý a pritom nádherný refrén spievaný Stoltom a Fröbergom sa nesie v duchu lásky a porozumenia: "We believe in the light we believe in love, every precious little thing. We believe you can still surrender, you can serve the flower king". Dissonata sa uberá odlišným smerom keďže pojednáva o ľudskej chamtivosti, ale je tu taktiež dostatok lyrických tém a určite sa nedá prehliadnuť krásne gitarové sólo. Inštrumentálna The Magic Circus Of Zeb po symfonicko-progresívnych motívoch nahodí pomalšie tempo a Stolt spustí ďalšie úchvatné sólo. Close Your Eyes len tak nenápadne prebehne okolo keďže je veľmi pokojná a po nej nasleduje ďalšia inštrumentálna, a tentoraz veľmi melancholicky znejúca The Pilgrims Inn. Ozývajú sa flauty a saxofóny v jemnej prog-rockovej línii, a trochu tu cítim aj dotyk britských Camel. The Sounds Of Violence je zase inštrumentálna záležitosť, ale už v dynamickejšom a hlavne ostrejšom prevedení. Veľa melódií prináša 20-minútová Humanizzimo a pohybuje sa viac v pomalších tempách a atmosférických prelúdiách. Dokonale však zapadá do konceptu albumu. Svoje sily opäť spoja Stolt a Fröberg a spolu si odspievajú hlavnú melódiu z titulnej skladby v záverečnej Scanning The Greenhouse.

Roine Stolt je niečo ako posol ušľachtilých myšlienok a postojov, a zároveň aj kritikom spoločnosti, čo neskôr vo svojej skupine The Flower Kings rozvinul do netušených rozmerov vo veľmi inteligentných a emocionálnych textoch. Jeho prvý sólový album je odrazovým mostíkom do skutočne úžasnej hudobnej kariéry, po ktorej túži snáď každý kto sa chce týmto spôsobom živiť. Máme tu takmer 70-minút hudby, v ktorej sa naozaj ťažko hľadajú nejaké mínusy či neduhy. The Flower King je prvým z rady klenotov progresívneho rocku od Roineho Stolta a ja mu udeľujem reálne 4,5 hviezdičiek.