Reakce na recenzi:

Brano - @ 03.06.2017

Keď dáte do jedného vreca Camel, Genesis, Focus a štipku Renaissance ,poriadne potrasiete, tak vám vypadne Flamborough Head. Ďaľšia z dlhého radu kvalitných progrockových skupín z krajiny tulipánov.

Kostru Flamborough Head tvoria starí osvedčení harcovníci zo skupín Leap Day a Trion. Ak máte radi čarovný progrock z rokov sedemdesiatych s prímesou nostalgie, sladkej melanchólie a s množstvom romantických priam rozprávkových zákutí, tak toto je hudba pre Vás! Je stráviteľná už na prvé počutie, ale zároveň aj umelecky hodnotná. A práve zosúladiť tieto dva atribúty je mimoriadne náročné. Nejedná sa totiž o prvoplánové popevky, aké nám servírujú komerčné rádiá, ktoré sa človeku priam obsedantne vryjú do hlavy a potom nie a nie ich vyhnať. Zároveň sa nejedná o nejakú zložitú prekombinovanú avantgardu určenú iba pre úzku skupinu vyvolených osvietených intelektuálov.

Štruktúra albumu Looking For John Maddock pozostáva zo striedania inštrumentálnych a spievaných skladieb. Album otvára krehká inštrumentálka The Garden Pond. Vplyv britských Camel je nepopierateľný a gitarista Eddy Mulder šperkuje hru podobne ako Andy Latimer. Flauta v podaní Maigriett Boomsma znie žensky jemne a podmanivo. V druhej skladbe Sleepless Night sa Maigrett predstaví aj ako sólová speváčka. Jej vokál je civilný a neafektovaný. Na poslucháča pôsobí ľahko a nenútene, akoby si pospevovala iba tak sama pre seba doma v kuchyni, pri varení. Netlačí sa nasilu do polôh, ktoré sú jej neprirodzené a nechce byť za každú cenu v popredí. A nasleduje ďalšia inštrumentálka Spring. Neviem si predstaviť krajšie opísanie jari. Prebúdzajúca sa príroda, zakvitnuté stromy, štebot vtákov... Predposledná skladba Don´t Forget Us patrí medzi najkrajšie inštrumentálky aké som kedy počul. A počul som už toho dosť, to mi verte! Hudba prežiarená nadpozemskou vznešenosťou! Na záver to najlepšie v podobe rozsiahlej titulnej epickej kompozície Looking For John Maddock. Takmer dvadsať minút čistej hudobnej krásy a silných emócií. Latimerovsko-Hackettovské gitarové sóla v podaní Eddyho Muldera, pevný klávesový podklad Eda Spanningu a priam Jethro Tull-ovská flauta našej Maigrett, ktorá exceluje aj ako speváčka a v dvojhlase jej pomáha Koen Roozen. Jednoducho klenot klenotov!

Ak hladáte niečo stabilné a trvácne, niečo čo sa len tak neopočúva a nezovšednie,tak ste na správnej adrese. Tento album je ten správny tip. Hudba, pri ktorej môžete snívať s otvorenými očami. *****

P.S. : Túto hudbu ocení aj ženské publikum. Mojimi spoluposlucháčmi bola moja manželka aj moja mama.

pozn.: napísané pre blog.sme 14.2. 2014