Reakce na recenzi:

Mayak - @ 24.01.2014

V dnešnej dobe objaviť skutočne kvalitnú hudobnú kapelu, hoci aj z nejakej exotickej krajiny sveta nie je aj vďaka internetovým možnostiam žiadnou raritou. Kvintet Mar de Robles pochádza z Chile, z mesta Rancangua a bezmenný debutový album im vyšiel ešte v roku 2003. Ich renomé začalo narastať nielen medzi milovníkmi náročnejších foriem rocku a jazzu v Južnej Amerike, ale po vydaní dvojky Indígena v druhej polovici minulého roku aj vo väčšine zvyšku sveta.

Nie celkom bežné nástrojové obsadenie - úplná absencia klávesových nástrojov, dvaja bubeníci (Jesús Parada - klasické bicie, Ignacio Larrondo - congas, djembé, perkusie), basgitarové inštrumenty, ako u Tonyho Levina z King Crimson (Cristián Larrondo - fretless bass, Chapman Stick), variabilná gitarová hra Rodriga Morisa a päticu doplňuje nesmierne talentovaný Julio Tobar, hráč na tenor saxofón, priečnu flautu a v dvoch asi polminútových fragmentoch aj spevák.

Mar de Robles sú očividne inšpirovaní hudbou kultových King Crimson (éra od albumu Discipline doposiaľ), holandských Focus (v jemnejších polohách, v pasážach s flautou) a avant-progových Akinetón Retard, asi najvýznamnejšej súčasnej rockovej skupiny z Chile. Výsledok tohoto mixu je skutočne úchvatná verzia avantgardne znejúceho progresívneho rocku. V deviatich kompozíciach, oscilujúcich časovo poväčšine okolo piatich minút, chŕlia na nás hudobníci obdivuhodné množstvo inštrumentálnych motívov.

Rodrigo Moris hrá na gitare často minimalistické sekvencie à la Robert Fripp, zasnené akordy ako Jan Akkerman, ale nezaprie sa v ňom ani Juhoameričan, takže dôjde aj na pasáže etnického latino-rocku. Tam kde dominuje duel gitary a basy, máte pocit, že skutočne počúvate King Crimson, tam kde sú v popredí jemnejšia gitarová hra a flauta, si nostalgicky spomeniete na zlatú éru Focus. Album je v podstate inštrumentálny, spev Julio Tobara v skladbách X_2004 a Chileneos je v podstate len epizódny, v kompozícii Aborigen sa vokálne štylizuje dokonca do šamana, príslušníka pôvodného obyvateľstva Austrálie... Pasáže, hrané na tenorsaxofóne v kombinácii s ostatnými nástrojmi členov kapely zase znejú ako nejaká dramatická forma jazz rocku.

Štruktúra jednotlivých skladieb, napriek veľkému počtu použitých, skutočne originálnych motívov a nápadov nemá tendenciu opakovať niektorý z nich vo vygradovanej forme, napriek tomu jednotlivé skladby pôsobia skutočne kompaktným dojmom.

Album, s dĺžkou trvania necelých 56 minút vám zbehne, ani sa nenazdáte a máte okamžite chuť si ho pustiť opäť - je proste návykové. Nie je teda ani prekvapujúce, že skupina v poslednej dobe doslova vymetá všetky podstatné art/prog rockové festivaly v Južnej a Strednej Amerike (napr. kultový Baja Prog 2007 v Mexiku a Earthdance 2007 v Chile).

Mar de Robles sú skupinou mladou a nesmierne perspektívnou, v dnešnej dobe, ktorá praje retro návratom trendov zo zlatých 70. rokov minulého storočia iste ešte o nej budeme počuť... Hodnotenie: 4,5/5



23. 1. 2008