Dedalus - Materiale per tre esecutori e nastro magnetico (1974)
Reakce na recenzi:
hejkal - @ 28.01.2014
Nakoľko tento album vyšiel na CD spolu so svojim predchodcom, musel som si ho, hold, vypočuť. I keď, počúvanie je v tomto prípade silné slovo.
Hudba má svoju definíciu. Môže sa to zdať obmedzujúce, ale nerozlišovať medzi ňou a inými zvukmi, to by potom nemalo zmysel, aby sa vôbec takýto pojem zavádzal. Asi zhodneme, že počúvame hudbu, čoby ľudský výtvor a nie let čmeliaka (stačí zájsť na lúku), tvorbu podkovy (stačí zájsť ku kováčovi) alebo, čo ja viem, pokazený zvonček na vstupnej bráne (stačí zájsť, hm, na sídlisko) či dokonca cirkulárku (v dielňach ich je habadej). Snahu o strkanie prstov do zásuviek a zachytávanie reakcie obetí asi tiež nebudeme kvalifikovať ako vedomý hudobný prvok. A zhruba to je náplňou tohto avantgardného, minimalistického, triaškou postihnutého „diela“. Tejto nahrávky „uvoľneného“ džezu (cha, cha). Tohto výtvoru, do ktorého, predstavte si, minimálne jeden úbožiak nasypal prachy!
Hneď na úvod sa niekto sprchuje, potom sa už len štikúta, grgá, prdí, v lepšom prípade kváka alebo sníma ruch mestskej hromadnej dopravy. Neustále pauzy pripomínajú chudáka, čo musí močiť hodinu, aby si uľavil. Ak to bol zámer albumu, vyšiel na jednotku. „Skladby“ ani nemajú mená, len sa tam popisuje, aké nástroje sa budú pretvárať do zhluku hluku. Šum svistu je šuviks! Aby sa táto avantgardná bezradnosť nedočkala okamžitého záchvatu výsmechu (hneď, ako človek prekoná počiatočný údiv), dopĺňa väčšinu popisov aj slovo „improvizácia“. V časti Esserci... zaznie doslova holubie hrkútanie a mačacie mravčanie, čo je veru kumšt (teraz to nemyslím pejoratívne). Radšej ani nechcite vedieť, ako sa v tomto počine prezentuje spev. Avšak, Dedalus je skupina, ktorá dokáže i prekvapiť. V skladbe La bergera... sa zrazu ozve niekoľko sekúnd súvislej melódie, melodiky, hudby! Aj v Con piú... sa chvíľku akoby naozaj spieva! Pravda, vo víchrici s chuťou na tatranské zalesnené svahy. Ďalej asi nemá cenu nič komentovať.
Po rokoch som si to (asi tretíkrát v živote) zasa raz celé vypočul a silno pochybujem, že sa tak v blízkej i ďalekej budúcnosti opäť stane. Za tú občasnú živočíšnosť tomu dám jednu hviezdičku, s tým, že nepochybujem o tom, že niekto určite nájde v Materiale pre tre esecutori e nastro magnetico aj lásku svojho života.