Reakce na recenzi:

hejkal - @ 29.01.2014

Kapelu CMU som si nikdy bližšie nevšímal, dokonca mi ušla aj keď ju na CD vydalo Esoteric Recordings. Myslím, že ma na ňu naviedol jeden progboardista (M.N.), keď ju vehementne odporúčal. Zašiel som do obchodu, pozrel na obaly, Space cabaret ho mal desivý a ja preferujem debuty, keď niečo spoznávam, nuž som siahol po modrom relaxačnom obale Open spaces.

Úvodná skladba Henry sa nesie v príjemnom bluesovom psychedelične, speváčka má dosť spoločného s Lindou Hoyle z Affinity, nuž sa to celé počúva ako pochvala od manželky. Voodoo man posúva psychedelické blues ešte ďalej, gitara podmanivo podfarbuje okolitý močiarny šum s ženským tajomným spevom. Skvelé. A to sa skladba v polovici zlomí a nastúpi frenetický vokalista „voodoo man“, čím sa to celé posúva kamsi k Doors. Azda netreba opisovať, o čom môže byť Slow & lonesome blues. Chanticleer pristupuje so sfér swingu, funky a tak. Spevák správne buráca. Japan, to neveští nič dobré. A naozaj, ide o prerábku mierne východoázijskej meditácie. Žiaľ, nasleduje blbinka Clown, ktorá je síce veselá, takým tým infantilným spôsobom, ale to je tak všetko. Miestami som mal pocit inšpirácie u Beatles. Trojicu nie celkom vydarených experimentov dopĺňa ďalšia zástankyňa odľahlých chrámov v Tibetských horách, príznačne nazvaná Mystical sounds. Flauta hrá prím, okolie usína a z uvedeného trojlístka ide rozhodne o najlepší lístok. Záverečný opus Open spaces (pozornejší čitatelia isto odhalia inšpiráciu pre názov albumu) má takmer dvanásť minút. To znamená, že úvod sa tiahne ako žuvačka pri snahe o jej odlepenie z podrážky. Ruchy-vzruchy nervózne a tichučko mrmlú, skladba vlastne ani negraduje, i keď nástroje občas trošku zvýšia hlas. Je to taká vypchávka dobovo „progresívnej“ psycho-orientácie, nič, čo by sa dalo pustiť v rádiu. A nemá ani koniec, prosto došla minutáž, tak padla.

Celkovo sa mi album páči, plynie ľahko, psychedélia je takmer bez výnimky podriadená masovému vkusu, žiadne extrémy sa nekonajú. Prvá polovica (či strana) je mi blízka, druhá menej. Hľadačom však album rozhodne dávam do pozornosti. Pravda však je, že túžbu po druhom titule vo mne nevzbudzuje, i keď je vraj diametrálne odlišný.