Reakce na recenzi:

hejkal - @ 09.03.2014

Kapela, čo za štyridsaťtri rokov vydá tri albumy, sa veľmi dobre zbiera. Leaf Hound patrí k tým starinám, ktoré by ostali jednoalbumovými obskúrnosťami, nebyť túžby len tak si na staré kolená zahrať. Výnimočne nemožno hovoriť o nejakom dojení peňazí, veď kto ich dnes pozná? Live in Japan mi ukázali v cédéšope a bolo jasné, že moje novoročné zákazy nakupovania sú pasé.

CD obsahuje sedem skladieb, rovnomerne podelených medzi dva albumy a jednu pripomienku skupiny Cactus, čo pri spevákovej minulosti asi neprekvapí. Že ide o Howlin' Wolfa a jeho Evil, asi ani netreba zdôrazňovať. Kapela v stabilnej zostave (od albumu Unleashed z roku 2007 sa zmenil iba basák) fičí ako zamladi, servíruje čistokrvný hard rock bez nejakých snáh o nadpozemské posolstvá zaslepených fanúšikov čistého a nepoškvrneného umenia. Mne samozrejme najviac režú staré pecky ako Freelance fiend či Work my body. Všetci hráči excelujú, basák sa derie dopredu ako svojho času Kelly Family pred Milli Vanilli (na rozdiel od menovaných na jeho výkon nezabudnem) a gitarista si s prehľadom poradí ako so starým rachotom, tak s ultra-modernými sólami. Nechýba ani nosná skladba posledného albumu Stop, look and listen, takže lenivci, ktorým je zaťažko kúpiť celú diskografiu, to môžu brať ako best of.

Kým album je skvelý, DVD je ešte o kus lepšie. Nie preto, že je v ňom obraz (a klubová scéna skupine pristane), ale kvôli tomu, že sa honosí hneď jedenástimi skladbami, takže uvidíte kapelu hrať s radostným iskrením dlhšie, než núka cédečko. Navyše je tu absolútna pecka Growers of mushroom. Na albume z roku 1970 je táto titulná uletenosť krátka ako tohoročná zima, tu je však doplnená o dlhočiznú inštrumentálnu psychedelickú šou, ktorá ma totálne odstavila. Prečo chýba na zvukovom nosiči, nechápem!

Najlepšia reunionová kapela súčasnosti si nenápadne vydala parádnu koncertnú "fičurinu". Oddaní fanúšikovia nebudú sklamaní, keď hrať v dnešných frivoľných časoch hard rock, tak takto. A Pete French už síce nechripí ako kardiak v okamihu skonu, ale stále ešte znie ako rockový bard a nie vyprahnutá karikatúra.

A na záver je tu otázka pre pozorných čitateľov - koľkokrát je možné zložiť názov kapely z písmen recenzie? Správnu odpoveď neváhajte zverejniť v komentároch.