Reakce na recenzi:

hejkal - @ 15.09.2014

Chase som dlho poznal len z encyklopédií, dvojcédečko s tromi albumami od BGO som v obchode čas od času poťažkal v rukách, ale ku kúpe došlo až nedávno. Keďže k dychovým nástrojom necítim lásku odmalička, skôr som si k nim našiel cestu cez opatrné uznanie, že v rockovej hudbe predsa len neznejú nepatrične (vďaka Dick Heckstall-Smithovi), vyvíjam v tomto smere takzvanú zvyškovú akvizičnú činnosť, a teda nakupujem, keď aktuálne nie je na pultoch nič srdcové. Napriek tomuto postupu som si mnohé dychové zoskupenia obľúbil až za hranice bežného zbožňovania. A debut Chase nie je výnimkou.

Milostný akt veľrýb namiesto intra? Zosobnený trúbkami? Prečo nie. Inštrumentálka Open up wide je však poctou velikánom brass rocku Blood, Sweat & Tears. Čo kapelu Chase odlišuje, je dychová sekcia tvorená trúbkami. Tie sú ostré ako nenávistní anonymní diskutéri, ktorí s chuťou trepocú dve na tri o veciach, ktorým ani za mak nerozumejú. Livin’ in heat na známu štruktúru naskrutkovala spev. Aj ten je v zmysle zaužívaných klišé adekvátne basový, chrapľavý a mohutný sťa prekŕmený šéfkuchár z dôb, kedy sa z týchto ľudí ešte nestávali nastajlované televízne celebrity. Hold, Clayton-Thomas asi ani netušil, že sa stane etalónom. Hello groceries nepoľavuje v predvádzaní nabudenej muziky, nuž si na prvú pokojnejšiu skladbu musíme počkať až do príchodu Handbags and gladrags. Skočná hitovica Get it on má miestami priam hardrockový kabát, inokedy zasa skĺzava k džezovým kabaretom, tak sa to v tých časoch v podobnej muzike zvyklo. Boys and girls together si viem predstaviť v rádiách hrajúcich kvalitnú muziku, má priamy ťah a vytvára náladu kombinujúcu vážnu tvár sudcu a nostalgickú momentku spomínajúceho hrdinu, ktorý nezabránil bezpráviu. Záver albumu obstaráva päťdielna záležitosť Invitation to a river. Tá sa miestami približuje k džezovým vodám viac ako Titanic k ľadovcom, našťastie sa v tom neutápa, ale balansuje s istotou povrazolezca bez sklonov k alkoholizmu. Milujem pasáž, ktorú tajuplne obhospodaruje basa a následne sa psychedelicky rozjačia trúbky. Ono, takýchto sólo vstupov majú nástroje niekoľko. Hudobníci sa radi predvádzajú, dokonca aj tí, ktorých muziku definujú predaje, akurát to musia tajiť. V prípade Chase našťastie nebolo treba robiť podobné kompromisy. A má to ešte jednu výhodu, rýchlo sa upchá jedna strana platne a album je nahraný „cobydup“.

Dýchavičný rock snažiaci sa schúliť džezu pod sukne ma, keď mám na podobné rodinné drámy náladu, baví. Chase navyše disponujú jednou z najjedovatejších dychových sekcií, aké som kedy počul, klobúk dolu. Priaznivci brassrocku si prídu na svoje.