Reakce na recenzi:

alienshore - @ 02.04.2014

Priznám sa, že nejaké extra zázraky som od tretieho štúdiového albumu Animals As Leaders nečakal, ale musím povedať že je to pre mňa veľmi príjemné prekvapenie. Kým debut beriem ako nedostižný vrchol, tak dvojka Weightless bola neskutočne uťahaná nuda s veľkou porciou samoúčelného brnkania na gitare. Toto sa našťastie nedeje na príznačne nazvanom diele The Joy Of Motion. Ten pozitivizmus ukrytý v názve je prítomný aj v hudbe, čo iste ocenia viacerí podobne zameraní poslucháči. Niekto by možno povedal, že nič nové Tosin a jeho spolubojovníci nezložili, no vidím to trochu inak. Nejaký ten posun v skladateľskej rovine je naozaj počuť. Pribudlo totižto viac melódií a chytľavej atmosféry. Taktiež sa chlapci zaujímavo pohrávajú s náladami a gitarovým exhibicionizmom. Tentoraz vás nebudú trápiť prehnanou tvrdosťou či agresivitou, ale naopak objímu vás duchaplným posolstvom čarokrásnych harmónií. Tosin Abasi a Javier Reyes si vzali niečo aj od velikánov elektrickej gitary, mám na mysli sóla a rôzne vyhrávky. Prekvapením je pre mňa začlenenie hrejivých klávesových nástrojov (alebo elektroniky) a dokonca aj basy, ktoré jednoznačne obohatili výraz Animals As Leaders. Podľa obsadenia je vidieť, že si dali na tomto všetci záležať a Misha Mansoor (Periphery) opäť potvrdil dôležitosť svojho skladateľského rukopisu, tak ako tomu bolo na debute z roku 2009.

Úvodná Kascade je vlastne typickou djentovou nakladačkou, ale dajú sa tu vypozorovať určité veci ako napr. klávesové vsuvky, striedmejšie rytmické tempá a dôraz na melodickejšiu formu. Podobne je tomu aj v Lippincott, no ďalšie skladby ako Air Chrysalis, Another Year a Physical Education sa trochu vzďaľujú typickému djentu a nastupujú do popredia melodické a zapamätateľné gitarové vychytávky. Another Year je síce krátka, ale čarovná kompozícia ktorá občas pripomenie postupy veľkého Stevea Morsea. Tooth and Claw prinavracia kapele metalovú podstatu a to isté by sa dalo povedať aj o Crescent. Pozastavil by som sa určite pri The Future That Awaited Me a akustickej bombe Para Mexer. Obidve skvosty majú v sebe dokonalú eleganciu a tie flamenco/djent gitary v Para Mexer sú priam neodolateľné. Posledné tri skladby The Woven Web, Mind-Spun a Nephele vôbec nestrácajú duchaprítomnosť. Ozveny v The Woven Web sú spravené geniálne a má to výborný ťah, kde na jednej strane gitarista ťažkotonážne slapuje a do toho vstupujú rôzne melódie a zvuky. Gitarová siréna v skladbe Mind-Spun má zaujímavý efekt a podporuje tvrdšie poňaté rytmické erupcie, pochvala smeruje aj k bubeníkovi Matt Garstkovi ktorý celkom invenčne predkladá komplikované prechody a nepravidelné tempá. Posledná Nephele sa mi páči najviac v úseku, kde prichádza takmer až sabatovský riff a výborné sólo. Tosin Abasi otvoril hudbu pre širšie publikum, no rozhodne to nie je komerčná záležitosť. Obaja gitaristi predvádzajú čo všetko možné aj nemožné sa dá robiť s gitarou. Určite je to výborný materiál aj pre hrajúcich gitaristov, ktorí sa chcú priučiť nejaké nové finty či postupy. Podarilo sa im spojiť technickú vynaliezavosť a silné motívy, ktoré sú cestou do duše normálneho poslucháča a fanúšika hudby.

Priemerný album Weightless bol pravdepodobne odrazom práve k tomuto skutočne vynikajúcemu inštrumentálnemu počinu. Pripadá mi to ako keby kapela nabrala nový dych a začali v pravom zmysle slova tvoriť muziku, ktorú ja osobne očakávam od takýchto prvotriednych muzikantov. The Joy Of Motion znie neobyčajne sviežo a farebne (podobne ladená je aj predná obálka), je tu taktiež zreteľný príklon k jazzovejšiemu spôsobu hrania. Samozrejme stále je to progresívny metal, avšak aranžérsky otvorený pre širšie štýlove rozhranie. Vidím to tak, že Animals As Leaders prišli na trh opäť s pozoruhodnou nahrávkou, ktorá sa určite zaradí medzi ich najlepšie. The Joy Of Motion bude figurovať v mojom osobnom rebríčku naj albumov roku 2014 a momentálne ho priam až nekriticky oceňujem na maximum.