Reakce na recenzi:

alienshore - @ 13.04.2014

Crippled Black Phoenix sa po výbornom albume (Mankind) The Crafty Ape opäť rozhodli nadviazať na tradičnejšiu pink-floydovskú tému. Skupina je oproti iným formáciám odkazujúce sa na tvorbu Pink Floyd v niektorých veciach odlišná. Ich hudba mi pripadá emotívnejšia, modernejšia a viac dráždi moje sluchové zmysly. Pomerne často sa mení zostava a neobišlo to ani ich siedmu štúdiovku White Light Generator. Výmena speváka je dosť citlivá záležitosť a výborného Joea Volka nahradil tentoraz frontman švédskeho pôvodu Daniel Änghede, ktorý je členom aj ďalšej kapely Hearts Of Black Science. Justin Graeves však naďalej vedie túto zaujímavú bandu a opäť mu vypomáhajú muzikanti, ktorí sa podieľali aj na o dva roky staršom dvojalbume (Mankind) The Crafty Ape.

Rozdiel medzi Volkom a Änghedeom je vo výraze a obaja ho majú značne odlišný. Volk bol nenahraditeľný v smútočných floydovkých baladách a vedel veľmi vierohodným spôsobom podať skľúčené, melancholické a bolestné emócie. Daniel Änghede pracuje so svojim zastretým hlasovým fondom trochu ináč a preto sú aj skladby prispôsobené jeho výrazu. Páči sa mi, že to stále vedia perfektne zdrsniť gitarami a nehrajú sa zbytočne na chladnokrvných profesorov. Mnohí by nazvali Crippled Black Phoenix totálnou kópiou Pink Floyd, no v žiadnom prípade by som ich nezaradil do nejakého revival bandu. Na to majú dostatok invencie a ich albumy majú zvláštnu pachuť niečoho čo sa dá len ťažko popísať. Rozvíjajú aj naďalej odkaz geniálnej anglickej štvorice, ktorá dala svetu nezabudnuteľné progresívne skvosty. Robia to však po svojom a vyslovene sa vyžívajú v typických pomalších rockových tempách. Vždy v pravý čas prichádzajú husté gitarové a rytmické plochy, ktoré sú pre ich hudbu ako živá voda.

Úvodná vybrnkávačka Sweeper Than You ma hodne udivila svojou ironickou sladkosťou. Keď sa však ozvú nápadité gitary v prvej časti No!, začína byť všetko v najlepšom poriadku. Veľmi dobre odsypáva aj jej druhá a oveľa dlhšia časť. Spestrením pre mňa je energickejšia titulná skladba White Light Generator, kde trochu viac šliapli na rýchlostný pedál. V podstate viac ako hodina muziky sa celkom dobre počúva a má to aj nejaký ucelený koncept. Zvláštne sú tu poňaté niektoré zbory napr. v takej Nothern Comfort. Čím viac ubieha čas, tým ďalej sa poslucháč dostáva k skutočným vrcholom albumu. Tými sú jednoznačne You'll Be Murdered a We Remember You. Pri nich sa dá neskutočne uvoľniť myseľ, pretože majú krásne zvukomalebné plochy a melódie. Je tu viacero odkazov na tvorbu Pink Floyd ako napr. gitarové sóla, bohato klenuté klávesy, psychedelické plochy a sem tam dokonca aj nejaké tie postupy. Ten kto má rád takýto typ hudby bude nadšený dokonalým splynutím časom minulých a súčastnosti. Verím tomu, že takých fanúšikov sa nájde určite dosť.

White Light Generator mal celkom dobrú odozvu vo Veľkej Británii a Nemecku. Vyzerá to tak, že tvrdá práca začala Crippled Black Phoenix prinášať aj úspechy. Osobne im to prajem, pretože ich hudba ma napriek nespornej reminiscencii na Pink Floyd skutočne baví a počúvam ich rád. Spojenie progresívneho rocku 70-tých rokov a post rocku má neobyčajne svieži nádych, a preto to má svojim spôsobom isté čaro. Neprekonalo to síce (Mankind) The Crafty Ape, ale rozhodne si White Light Generator zaslúži opäť pozitívne hodnotenie.