Reakce na recenzi:

alienshore - @ 15.05.2014

Ad Astra je ďalší "tour de force" v diskografii Spiritual Beggars. Po takom úchvatnom diele akým bol Mantra III sa opäť vyšvihli k výkonu hodný obdivu. Kapela stále napreduje v zdokonaľovaní svojho štýlu a práve tento album je ich najuznávanejším a najobľúbenejším medzi fanúšikmi a dokonca aj medzi kritikmi. Spiritual Beggars už nebola len nejaká malá lokálna kapelka a začal sa o nich zaujímať čím ďalej tým väčší okruh poslucháčov aj vďaka hudobným magazínom. Per Wiberg sa stal nakoniec stabilným členom a jeho aranžérsky vklad je pre budúcnosť skupiny priam nenahraditeľný. Bohatý a zvukovo výrazný orgán má pre tento stoner-rock/metal blahodárne účinky a iste nejeden fanda si pri nich zaspomína na hard-rock 70-tých rokov. Filozofia kapely je silne zameraná práve na toto obdobie a pri dôslednejšom posluchu je to viac než jasné. Zvuk síce valcuje ako bowlingová guľa kolky, ale to podstatné sa ukrýva vo vnútri jednotlivých skladieb.

Michael Amott odpáli ďalší svoj klasický riff v úvodnom songu Left Brain Ambassadors a začína sa nekompromisná rocková rezba, ktorá pokračuje aj v skladbe Wonderful World. Je to jednoznačný ťahúň celej dosky a má silný hitový potenciál. Amott sa zaskvel aj v niekoľkých nádherných gitarových sólach ako napr. v Sedated, Per Aspera Ad Astra alebo aj v Escaping The Fools. Za prvý vrchol považujem On Dark Rivers s geniálnym "purpleovským" motívom a glam-rockovým refrénom, ktorý je až neskutočne rozkošný. Tým druhým je záverečný song Mantra, ktorý je spočiatku nádherne pomalý a potom sa rozohní do strhujúceho finále. Ad Astra si vyžaduje trochu trpezlivosti, pretože je to celkom tvrdá a hustá hudobná nálož. Vie sa však odmeniť jedinečným muzikantstvom a ohromnou energiou. Navyše je tu kopa výborných melódií a chytľavej atmosféry, ktorá sa vám začne pomaly a isto viac a viac pozdávať.

Pre Spicea je to posledný štúdiový počin a z kapely odchádza. Jeho drsný vokálny prejav bol poznávacím znamením Spiritual Beggars a nedivím sa tomu, že fanúšikovia považujú obdobie so Spiceom za najlepšie. S ním vydané štyri radové albumy patria naozaj medzi to naj v stoner-rocku. Ad Astra ich napokon vystrelila do povedomia a zaslúžene sa im dostalo akého takého docenenia aj úspechu. Nechce sa mi tu hľadať za každú cenu nejaké mínusy, pretože to nie je z môjho pohľadu férové a zase na druhej strane je tento album vyzretým a svojráznym dielom, ktoré sa na hudobne scéne určite nevyskytuje moc často.