Reakce na recenzi:

hejkal - @ 21.05.2014

Ešte v 90. rokoch, niekedy na počiatku môjho cédečkového zberateľstva, mi v bratislavskom Roxy na Vysokej ponúkli nenápadné CD holandskej kapely Cargo. Netušil som, čo to je, takže som ňou ohrdol. Až po rokoch som sa pokúsil zistiť, či by sa predsa nedala kúpiť a - nedala. Ako šiel čas, na kapelu som striedavo spomínal a zabúdal, až zrazu vyšlo dvojdiskové kompletizujúce dielo, ktoré mapuje éru kapely September (iba album vyšiel pod názvom Cargo, z akýchsi marketingových diabolských zámerov, ktoré nevyšli) od roku 1970 po finále v roku 1972.

Kým sa dostaneme k samotnému albumu, ktorý je chronologicky ukrytý na záver druhého disku, musíme sa prelúskať kvantom demáčov, singlov a iných nahrávok. Je to v podstate príjemný exkurz po hardrockovom vývoji. Parádne melodický kúsok Walk on by (with thanks to Elise) skĺbil hardrockové muzicírovanie s šesťdesiatkovými spevnými refrénmi. Milujem obstarožné klávesové hranie a tu je ho požehnane. Prekvapivá pecka Flower king of flies, ktorú evidentne odkukali od Nice, zvládajú chalani bravúrne, dokazujú, že tvrdá rocková muzika môže byť aj veľmi zvukomalebná a že Emerson bol jeden z najrockovejších maníkov dávno v 60. rokoch. Snaha kombinovať ostrejšiu rytmiku s melodickými gitarovými sólami sa kapele v budúcnosti ešte vyplatí, ale už aj v skladbách ako How ca we forget, Little sister alebo Walk on by, je to pastva pre uši. Spev postupne zachrapčí, v druhej menovanej skladbe je dokonca melódia á la In the land of the few (môžete poznať od Davea Edmundsa). So skladbou One more chance nastupuje do zostavy gitarista Ad de Hont, čím sa k melodickej stránke pridajú skvelé súhry dvoch gitár. Kapelu občas prirovnávajú k Wishbone Ash, akurát tu nie je reč o baladách, ale o šťavnatom a ráznom hard rocku. To dokazuje hneď ďalšia skladba, ďalšia inšpiračná klasika Painted in black. Tu ide o riadne energetickú bombu, právom je to jedna z najlepších skladieb Rolling Stones. Poslednou skladbou z roku 1970 je Run away. Dve gitarky vyšívajú, rifujú, ťažkotonážnosť sa rinie prúdom, čo viac si priať. Yelly rose je prekvapivo pokojná záležitosť, niekto sa evidentne s nostalgiou započúval do "Beatlesáckych" albumov. If Mr. Right comes along naplno ukazuje, ako sa v pomalšom tempe môžu rozprávať dve gitary a klávesy. Meditácia, dojemnosť, zmysel pre estetično, tak trošku mi to pripomína nemeckú kapelku Jane. "Uriášovka" Lydia Purple je jednoducho dojímavá. Úžasná záležitosť, ktorú by fandovia štvrtého pilieru britského hard rocku nemali obísť. Choker znie podľa svojho mena, hromovo. Dostávame sa k skladbám, ktoré sa časom dostanú aj na album. Summerfair zvláda ako jemné nálady, tak rýchle rockové smršte. Cítiť záľubu muzikantov v dlhočizných sebavyjadreniach. I who have nothing je skladba, ktorá kraľuje melodrámam, verzia od Warhorse je nedostižná, ale to je aj táto! Mäkšia, avšak srdcervúcejšia. "Pre-albumovka" Cross talking trošku funkuje, je to taký "džem", dá sa zniesť. Aj posledná skladba prvého disku, Sail inside, doputuje na album. Má desať minút, nuž si isto viete predstaviť, ako sa kapela vyblbne. Dvojhlasy gitár, za dva vagóny melodiky, budem sa opakovať, ale takto sa robí melodický hard rock!

September v roku 1972, to už bola neviazaná kapela, ktorá sa rada rýpala v nekonečných improvizáciách nad danou témou. Preto je úvodné demo Summerfair dlhé takmer sedemnásť minút! A to mala skladba pôvodne chabých tristošesťdesiat sekúnd. Dnes sa už takéto úprimné vyhrávanie nevidí, to je to buď samá ambiciózna a nepôvodná "neoprogovina" alebo "prekonanosť" (čítaj, sóla nehráme, to je prežitok). Škoda. Milujem vnáranie sa do nekonečných rockových morí plných bájnych netvorov, ktoré s chuťou schrúmu ľubovoľne veľkú loď hudobných nepodarkov nasledujúcich dekád. Last time I saw Dennis prináša kratšiu, ale o to nespútanejšiu gitarovú šialenosť, ktorá by sa Led Zeppelin určite páčila. Spevu sa nedočkáte, načo aj. Z podobného súdka, akurát usadenejšieho, je aj Strings on fire. We didn't know ukončuje demo-časť druhého disku, je to taká krátka dumka.

Album Cargo prináša štyri dlhočizné skladby, jediná, ktorú zatiaľ cédečka neponúkli, je Finding out. Najkratšia skladba albumu sa pokúša o koláž kadečoho, všetko je to rýchle ako črevná viróza, čo, prekvapivo, nie je na škodu. Celkovo ide o nádhernú ukážku hrania pre radosť. Nebudem sa zbytočne opakovať, hajde počúvať!

Neskutočná záležitosť! Skladbu po skladbe je táto kompletka lepšia a lepšia. Ide o jeden z mojich najobľúbenejších počinov, aké na CD mám.