Reakce na recenzi:

jakobejr - @ 11.08.2014

Mojou prvou recenziou sa stane jeden z pre mňa navplyvnejších albumov, aké som kedy počul. Už to môže byť nejakých pekných 7 rokov dozadu, čo som ho prvýkrát počúval.

Kapela Winger je vskutku výnimočná kapela. Po vypočutí si niektorých klipoviek z tohto albumu ako napr. Madelaine či Seventeen môžete nadobudnúť pocit, že sa jedná o ďalšiu z rady hard rock/glam metalových kapiel, ktorých bolo v druhej polovici 80tych rokov neúrekom. Ja som popravde takýto pocit nadobudol, keď som sa s nimi zoznámil, je to ale omyl! Nielenže je táto kapela technickejšia než prakticky hociktorá kapela, ktorá s nimi v tomto období hrala (hovoríme o hair metalovej vlne) ale svojimi schopnosťami môžu konkurovať prakticky hociktorej progresívnej kapele. Sám Kip Winger povedal, že boli ako Dream Theater glam rockovej scény aj keď toto tvrdenie ani zďaleka nevystihuje túto kapelu. Svojou hudbou dokázali ale niečo, čo sa podarilo iba máloktorej progresívnej kapele. Ich hudba je prepracovaná, komplexná a veľmi technická, napriek tomu sú tieto skladby podané s úplnou ľahkosťou a práve preto sa to tak dobre počúva. Niečo podobné sa podarilo aj kapelám The Police či Rush, obe ako obrovský vplyv pre frontmana.
Zaujímavým členom kapely je rozhodne Paul Taylor, ktorý strieda gitaru s klávesami podľa potreby skladieb. Výsledkom je, že skladby obsahujúce klávesy (Hungry, Without The Night, State of Emergency a Headed for a Heartbreak) majú progresívnejší charakter, kým skladby, v ktorých hrá na gitaru, majú ten pravý hard-rockový nádych (vďaka dvom gitarám).

Prvá skladba MADALAINE (Winger/Beach) je v podstate typická rocková vypaľovačka, už ale druhá skladba HUNGRY (Winger/Beach) je progresívny kúsok a rozhodne klenot albumu. Výborná je hlavne epická pasáž po sóle. SEVENTEEN (Winger/Beach/Hill) je najväčší ťahúň albumu, keďže sa jedná o ich najväčší a najznámejší hit. Je to vo svojom jadre ďalšia hard-rocková vypaľovačka, ktorá je ale veľmi technicky zahraná (väčšina hard-rockových kapiel by ju pravdepodobne nezvládlo) a hlavne pasáž po refréne obsahuje otáčanie rytmov. WITHOUT THE NIGHT (Winger/Taylor/Beach) je prvou baladou albumu. Je to krásna vec s veľmi peknou atmosférou. PURPLE HAZE je coverom od Jimiho Handrixa a podľa mňa svoj originál prekonáva v každom ohľade. STATE OF EMERGENCY (Winger/Taylor) je trošku vážnejšia rocková vec s progresívnym nábojom a v podobnom duchu sa nesie tvrdšia TIME TO SURRENDER (Winger/Beach). POISON ANGEL (Winger/Beach) je najdivokejšou a najpriamočiarejšou skladbou. Výborná vec na koncerty. HANGIN ON (Winger/Beach/Hill) zaujme progresívnymi gitarovými vyhrávkami a opäť má serióznejší prejav. HEADED FOR A HEARTBREAK (Winger) je jednou z mojich najobľúbenejších skladieb. Skladba je zaujímava tým, že je napísana v lydickom móde tóniny D, čo nie je veľmi bežné v populárnej hudbe. Skladba má veľmi silný emočný náboj a je opradená zvláštnou až mysterióznou atmosférou. Vrcholom skladby je neskutočne feelingové sólo v podaní Reba Beacha. Album uzatvára bonusovka na CD nosičoch HIGHER AND HIGHER (Winger/Beach). Jedná sa o živelný hard rock, ktorý vo vás zanechá pozitívnu energiu po vypočutí si celého albumu.

Čo dodať na záver? Hudobné výkony sú prvotriedne, zvlášť musím vyzdvihnúť gitarovú hru Reba Beacha a bicie Roda Morgeinsteina. Kip Winger je ako kombinácia speváka a basáka výnimočný, aj keď jeho hlasový prejav sa na ďalších albumoch posunul ešte ďalej. Produkcia Beau Hilla je bezchybná, zvuk poplatný svojmu obdobiu ale čo sa týka samotnej kapely, jedine ich image a texty boli verné hudobnému trendu glam. Inak sa jedná o výnimočnú, originálnu a hlavne a prvotriednu muziku.