Reakce na recenzi:

hejkal - @ 19.05.2014

Na kapelu Shiver som narazil pred časom vďaka Progboardu, niekde sa zablesol akýsi odkaz a bolo. Obal som síce zachytil už dávno, v rámci Garden of Delights CD vydaní, nikdy som sa však o kapelu bližšie nezaujímal. Ale všetko je vraj iba otázka času a dnes už je všetko inak. Príjemne nechutný obal naznačuje temnotu a pokles mravov úrovne, ktoré zvládajú azda iba priaznivci hororov a internetových diskusií. Patrím k prvej skupina, nuž neváham vnoriť sa do muziky.

Osem skladieb kolíše kdesi medzi psychedelickým blues rockom koreneným tu klasikou, tam beatom. Úvodná skladba Repent Walpurgis je oproti originálu (Procol Harum) drsnejšia a temnejšia. Darmo, na nejakú romantiku a zasnené plochy sa Shiver nehrá. Mastí to pekne zostra, hoci klavírna klasika si udržuje istú dávku "jemnocitu". Srandovná minivsuvka Ode to the salvation army uvedie šesťdesiatkový kúsok Leave this man alone. Kapela sa strieda v speve, ako sa na správnu dekádovicu patrí, celkovo je to taký dobový rádiový počin, akurát má cez päť minút. Pomalšie blues What's wrong about the blues aj s harmonikou môžem kedykoľvek. Ak sa k tomu pridá pekné organové sólo, je to priam dokonalé. Hey Mr. Holy Man je azda dajaký chrámový recitál, ak dobre rozumiem, spieva sa tam "Dies irae" spolu s anglickým textom. Je to taká zvláštnôstka, ale počúva sa dobre, ten odovzdaný melancholický "duchovný" rozmer občas dobre padne. Ako blesk z jasného neba si to napochoduje "animalsovská" klasika Don't let me be misunderstood, dokonca sa kapela snaží aj rytmizovať. Je to neotesané a zároveň milé. Hryzavé gitarové škrípanie tomu nasadzuje korunu. A máme tu beatovú vlnu - No time nostalgicky spomína na doby, kedy sa klávesmi snoval rhythm & blues a neznamenalo to to, čo dnes na MTV. Záver patrí bluesovej inštrumentálke The paddle. Opäť nie je ultra rýchla, ale ani pomalá a šmakuje mi.

Bonusy núkajú nejaké tie koncertné kúsky, pekne nabrúsenú "mayallovku" You don't love me a nemenej svižnú bluesovku Hear my plea. V zostave ešte nie je klávesák. Zato singlová verzia Repent Walpurgis už bez organu nedá prakticky ani notu. Na nájdi päť rozdielov sa hrať nejdem, dávam do pozornosti fakt, že i ako singel má toto meditovanie takmer sedem a pol minúty.

Ako raritka je to, ako sa vraví, klenot, osobne však neradím toto dielo k mojim najobľúbenejším. Dokonca aj zo Švajčiarska by som našiel bližšie kúsky, či už After Shave alebo hoci Krokodil. Nič to nemení na tom, že je to dobrá vykopávka a pokojne ju môžem hľadačom odporučiť.