Tyburn Tall - Tyburn Tall (1972)
Reakce na recenzi:
hejkal - @ 19.05.2014
Po tejto kapele, resp. po jej albume, som poškuľoval dlho. Stále sa síce do akvizičného plánu dostávalo čosi urgentnejšie, ale napokon sa ocitla v mojej zbierke. A dobre urobila. Vďačnejšieho poslucháča by sotva našla, starinka plná nekompromisného rockovania s presahmi do progresívnych dobových tendencií s kadenciu spamujúcich príspevkov v ľubovoľnom maily, nieto ešte vo webových diskusiách, to je moje.
Úvodná klávesová predvádzačka dobre známej Bachovej klasiky nenechá nikoho na pochybách, že počuť kopu šumu. Originálne pásy sa stratili, nuž je cédečko zosnímané , z čoho to šlo. Ale k hudbe. Nástroje znejú divoko, žiadna akademická sterilita nehrozí. Spevák je melodramatický, až to vyzerá, akoby hral antickú tragédiu a nie rockovú vypaľovačku. Nezabúda jačať, čo kvitujem. Tých trinásť minút, čo si skladba War game uzurpovala, nás preniesie do dôb, kedy sa hard rock miesil s kadečím, nevynímajúc odkazy na džazrockovú klasiku Colosseum. Ťažkotonážny huriavk In the heart of the cities (broken people) žeriem aj s chlpmi. Kapela sa na nič nehrá a zároveň poctivo korčuľuje na rozľahlých psycho-džez-hard rockových plochách, ktoré by jej nejedno Ontárijské jazero závidelo. Desať a pol minúty uplynie ako voda z mechu uprostred púšte a je tu I am America too. Krátka, ledva niečo cez päť minút trvajúca vec, ktorá dosť swinguje, pravda, v nekompromisnom hluku. Záverečná nádielka nepoľavuje ani o kúštik, Strange days hiding je nielen najdlhšia skladba na albume, ešte má aj bubenícke sólo. Extáza. Nie, že budete čakať dajaké symfonické suity, toto je nekonečná inštrumentálna onánia bez nároku o dajaké kompozičné výstavby epických sól, ktorými Pí áR opíše všetko od zrodu galaxií po koniec civilizácie. A artrockeri to potom budú všade uvádzať ako ukážku vyššieho zmyslu hudby. Figu! Je to jednoducho zverina.
Bezostyšná rocková muzika, ktorá sa vyžíva v dlhých sólových improvizáciách a rovnako neváha využívať ujačaného speváka á la Ashley Holt, plus obdiv k formácii Colosseum, čo viac si priať. Výborný album.
Dva bonusy (oba covery Colossea) ukazujú, že na originál chlapci z Nemecka nemali, ale je sympatické, že sa do toho pustili. Zvuk je na hrane, mne neprekáža, ale predražené káble by ho možno nenechali prejsť do reprákov, ktovie...