Reakce na recenzi:

alienshore - @ 01.06.2014

Nový album japonskej klaviristky Hiromi je snáď asi najočakávanejším hudobným titulom na jazzovej scéne. Hneď na začiatku môžem povedať, že Hiromi je akousi stávkou na istotu, pretože jej talent a hudba má vysokú úroveň, a zároveň oslovuje aj dosť širokú poslucháčsku základňu. Myslím si, že dnes sa už môže zaradiť medzi takých významných jazzových modernistov ako Chick Corea alebo Herbie Hancock. The Trio Project žne úspechy a podobne tomu bude aj pri albume Alive. Myšlienka predošlých nahrávok ako Voice a Move naberá na intenzite a Hiromi doslova rozprestrela svoje krídla. To, že rada križuje žánre je o nej už známe a výnimkou nie je ani toto veľdielo. Spojiť takým delikátnym spôsobom štýly ako jazz, post-bop, fusion, pop, rock môže jedine mimoriadne talentovaný hudobník, ktorý má ucelenú predstavu o svojej ďalšej existencii a nenecháva sa okliešťovať tradíciami či pravidlami. Aj preto si získala duše progresívno-rockových poslucháčov a jej hudba má naozaj korene práve v týchto rôznorodých subžánroch.

Alive mi pripadá ako jedno z najkomplexnejších a najvyrovnanejších diel The Trio Project. Po mnohých koncertných vystúpeniach a nahrávaniach sa medzi nimi vytvorila rovnováha, ktorá ich nasmeruje presne tam kde treba. Klavír, basa a bicie sú výborne nazvučené a každý má svoje určené miesto. Simon Phillips sa viac začlenil do kompozícii a jeho bicie už nie sú tak expresívne, čo považujem za veľké plus. Bubenícke rytmy a protirytmy pracujú viac v prospech hudby. Hiromi vložila do skladieb niekoľko skvelých melodických motívov a hneď v úvodnej Alive je to zreteľne počuť. Ďalšie dve skladby Wanderer a Dreamer sú rovnako bombastické a obsahujú kopec zaujímavých plôch, harmónií a detailov. Uvoľnenie prichádza v Seeker, ktorej barovo-gospelová melódia mi je dosť povedomá. Hiromi sa s muzikou vyložene hrá a to platí aj o skladbe Player, kde hrajú prim improvizované úseky, no všetko sa nakoniec vracia do melodických tém. Po tradične kvalitnej kompozícii Warrior sa objaví klavírna oáza s názvom Firefly, ktorá čerpá z klasiky a aj popu. V pomalšom jazz-gospele Spirit si nájde svoj priestor pre basové sólo aj Anthony Jackson. Krásny groove feeling má posledná Life Goes On a jej pozitívna atmosféra je skvelým zakončením dokonale vyváženého diela.

Hiromi sa nehrá na ťažkú abstraktnú umelkyňu, ale naopak otvára svoju hudbu pre všetkých, čo vedia oceniť rôznorodé štýly. To je asi jej najväčšia devíza a práve preto patrí medzi jedinečné zjavy na jazzovej scéne. Jazz v podaní Hiromi nie je založený na dlhých a nudných improvizáciách, ale na veľmi systematickom komponovaní ktoré geniálne premosťuje s melodickými linkami. Udržiava tak poslucháčsku myseľ vždy v strehu a naplňuje ju tým najdôležitejším, a tým sú emócie. Alive je nahrávkou, ktorá má pre jazz veľký význam a Hiromi právom patrí titul "princezná jazzu".