Reakce na recenzi:

hejkal - @ 29.05.2014

K hudbe azda najzaujímavejšej artrockovej kapely 70. rokov, ktorá nie je mediálne známa, som sa dostal prostredníctvom zapožičania dvojdiskového výberu Edge of twilight. Áno, reč je o partičke Gentle Giant. Otec ju poznal, ale nepamätám si, že by sme to niekedy mali doma. Každopádne som si musel toto dielo kúpiť aj v origináli, pretože som okamžite cítil, že je to niečo výnimočné. A trvalo to, kým sa do neho započúval, to je fakt.

Každým tónom je človek atakovaný niečím novým, niečím, čo sa krúti ako had chytený za chvost, ako dym lapaný rybárskou sieťou a keď už si myslíte, že ste sa dokázali zladiť s korisťou pricvaknutou v pasci na medvede, Gentle Giant si bez váhania odhryzne nohu a postrieka vás krvou. Inak povedané, je to zmeska všetkých možných vplyvov, ktoré populárna hudba 70. rokov venovala takzvanému progresívnemu rocku. Z tridsať jedna skladieb by som vedel vyzdvihnúť takmer všetky. Nie sú radené chronologicky, ale verte mi, vôbec to neprekáža. Konzistentnosť produkcie (čo znie ako paradox v kontraste s totálne premenlivou muzikou) je jednoducho tak presvedčivá, že o dajakých konceptoch jednotlivých dosiek ani na okamih nepremýšľate. Iste, až na mikroskopické výnimky si žiaden refrén nezapamätáte nieto na prvý, ale ani na stý raz. Skladby, ktoré by ste si popiskovali, tu nenájdete. Ale je to aspoň dôvod sa k tejto hudbe neustále vracať.

Zaujímavé je, že z toho človek nemá pocit chaosu, naopak, znie to akoby nad tým hudobníci mali plnú kontrolu a nevybíjajú sa v avantgardných bezobsažných kolážach, aby sa cítili odlišní. A to je najväčší klad komplexnej muziky, ktorá dominuje nielen kompozične, ale aj prezentačne. Spevy, rytmika, klasicisticko-džezovo-folkové prelínačky nestrácajú ani na okamih rockový ťah, ešte aj krehké veci potešia vnímavého „drsňáka“.

Ako každý výber, aj tento nie je stopercentným reprodukovaním všetkého, čo skupina kedy vyplodila. Mapuje prvé štyri albumy a k tomu šiesty. Úplne vynechali In the glass house (1973), som si takmer istý, že šlo o autorskoprávny problém. Povedzme si, čo ešte chýba. Z eponymného debutu (1970) sa nedostalo na Giant a The queen, hlavne tej prvej je škoda, na diskoch by sa ešte nejaký priestor našiel. Z Acquiring the taste (1971) vypadla Black cat. Three friends (1972) obišla „najhoršie“, absentujú Prologue s Working all day. Octopus (1972) stratila jediné chápadlo nazvané Dog’s life a The power and the glory (1974) je tu komplet aj s rovnomennou skladbou.

Po vypočutí hudby Gentle Giant sa len veľmi ťažko dokážem baviť o takzvanej „originalite“ všetkých novodobých artových kapiel. Kto nepozná a túži spoznať niečo komplikované a zároveň nádherné, Edge of twilight je ideálny počiatočný bod. Iste, možno sa rovno vrhnúť na albumy, ale tu ich máte viac ako dosť a pekne zhrnutých. Rád tento dvojalbum počúvam aj dnes, ide o dokonalú výberovku.