Reakce na recenzi:

alienshore - @ 24.10.2015

Na začiatku 90-tých rokov sa o propagáciu AOR v širšom merítku postarali predovšetkým štyri americké kapely a to Giant, Tyketto, Hardline a taktiež Unruly Child. Spočiatku ich mali v portfóliu veľké vydavateľské spoločnosti, ale postupne sa ich zbavili, pretože neboli ochotné investovať peniaze do hudby, ktorá v tej dobe nebola veľmi žiadaná a predajne úspešná. Avšak každá jedna z menovaných priniesla do žánru niečo zaujímavé a dali fanúšikom dnes už klasické debutové albumy. Unruly Child majú ešte o čosi navrch, pretože ich debut patrí medzi to najlepšie, čo AOR ponúkol v 90-tých rokoch.

Nie je žiadnym tajomstvom, že tzv. "rock pre dospelých" preberá aj určité prvky z art-rocku. Vyskytujú sa aj tu v menšinovom pomere a sú skôr prítomné v sofistikovaných aranžmánoch. Dvojica Bruce Gowdy a Guy Allison bola napr. v roku 1989 spoločne s basákom Billym Sherwoodom súčasťou skupiny World Trade, čo bola predovšetkým komerčne ladená obdoba "yesovskej" muziky. Takže art-rock im cudzí rozhodne nebol. Debut Unruly Child je výrazný aj v tom, že v ich radoch bol spevák s obrovským talentom a kontroverzná osobnosť Mark Free. Produkciu a zvuk dostal na starosť inak vyštudovaný muzikant Beau Hill, ktorý je v melodickom rocku známou a uznávanou persónou.

Debutové albumy bývajú niekedy natoľko silné, že je potom problém ich prekonať. Podobný prípad je aj tento, ale našťastie Unruly Child v roku 2010 našli opäť spôsob ako sa dostať medzi AOR špičku. Gowdy, Allison a Free sú hlavní autori hudby a (aj na základe niekoľkoročných skúseností) ich skladby majú veľmi jasné kontúry a myšlienku. Potvrdzujú to na úvod tvrdšie kúsky ako On The Rise a Take Me Down Nasty, ktoré sa tvária ako glam-metal, no ich vymakaná melodická stavba a aranžmány z nich robí rockové klenoty. K najväčšiemu hitu Who Cries Now sa ťažko vyjadruje a môžem ho smelo zaradiť medzi najlepšie songy v katalógu Unruly Child. Hitová prehliadka ani zďaleka nekončí, pretože To Be Your Everything je baladickou extázou. Mark Free exceluje v každej jednej skladbe a jeho emócie sú jednoducho nenapodobiteľné.

Dokonalosť tohto diela podtrhujú aj ďalšie tracky When Love Is Gone a Lay Down In Your Arms s explozívnymi refrénmi. Titul "najlepšia milostná pieseň" pripadne Is It Over, kde Mark Free ide na maximum svojich možností. Let's Talk About Love je taktiež krásnym príkladom vycibreného vkusu pre aranžmány. Unruly Child občas využívajú akustické gitary v spojení s elektrickými na vyjadrenie určitého kontrastu. Rytmická sekcia sa zvyčajne prispôsobuje, ale určite nerobí len bezduché krovie. Klávesové prvky sú skôr spestrením a primárne slovo majú predovšetkým skvelé gitary. Criminal a Long Hair Woman sú opäť razantné skladby, kde hlavne druhá menovaná je vo svojej dĺžke a prepracovanosti výborným zakončením.

Pre niekoho sú AOR interpreti "rytieri urodzeného rocku" a pre iných zase "slizkí snobi". Som si vedomý toho, že albumy ako je debut Unruly Child vznikajú ojedinele. Keď sa to už však podarí, tak je to proste mazec a oslava melodickej hudby. Všetky pozitíva tohto rockového subžánru sú tu zachytené a navyše netvária sa ako snobi, ale ako muzikanti čo zasvätili svoj život rockovej muzike. Pre mňa je akákoľvek škála malá na hodnotenie tohto dokonalého briliantu. V AOR komunite je tento počin široko ďaleko známy a kvalitu už preveril aj čas. Znie stále sviežo a inšpiratívne aj po mnohých rokoch od svojho vydania.