Reakce na recenzi:

alienshore - @ 08.06.2014

Stoner rock a kadejaké jeho príbuzné subžánre dokážu priniesť občas naozaj niečo skvostné, a presvedčuje ma o tom aj existencia tohto štúdiového počinu. Švédska kapela Witchcraft má slušne našliapnuté na zaujímavú kariéru, pričom práve album Legend ich jednoznačne vystrelil do popredia. Síce neobsadil prvé priečky predajnosti, no keďže o nich prejavil záujem label ako Nuclear Blast Records, tak je predpoklad že sa budú buď vyvíjať alebo sa zapredajú komercii. Fanúšikovia prvých dvoch albumov, ktoré boli vo svojej zvukovej nedokonalosti zaujímavé svojim príklonom k psychedelickému hard-rocku 70-tých rokov, nebudú asi jasať pri produkčnej vybrúsenosti Legend. Na druhej strane však uspokojí tých, čo si práve potrpia na zvukovú čistotu, ako napr. aj ja. V podstate aj nahrávka The Alchemist bola jasným signálom, že kapela nemieni stáť na jednom mieste.

Folkových medzihier značne ubudlo a viac sa tu prezentuje stoner/hard rock aj s doom metalovými prvkami. Black Sabbath je základný modul pre kapely takéhoto kalibru a Witchcraft to dáva najavo predovšetkým výbornými gitarovými riffmi, ktoré výrazne inklinujú k riffo-tvorbe Tonyho Iommiho. Vyššie položený spev Magnusa Pelandera je tradične zasnený a emocionálne dosť vyzretý. Nie je to žiadny klon Ozzyho Osbournea, čo je pre mňa určite veľké plus. V zostave sa objavili aj noví spoluhráči a vyzerá to tak, že je to pre kapelu nová fáza, aj keď až také zásadné zmeny sa v muzike Witchcraft nekonajú. Pelander sa zameral viac na spev a gitary prevažne obsluhujú dosť profesionálnym spôsobom nováčikovia Jondelius a Solomon. Cítim tu určitú tvorivú mágiu v tomto novom zložení, ktorá sa dúfam časom nevytratí z ich hudby.

Taký úvod ako je Deconstruction by im mohlo závidieť naozaj veľa kapiel. Aj samotný Tony Iommi by možno bol trochu naštvaný, že to nevymyslel on sám. Okrem kolosálnych riffov je tu aj krásna pomalá stredná pasáž, ktorá vás zavedie do iných sfér. V skladbách je obsiahnutá melanchólia, ktorá je dokonale obalená do razancie a gitarovej tvrdosti. Má to atraktívny poslucháčsky vzhľad a hlavne to nezachádza do nevkusnej sladkosti. Melodická stránka albumu je veľmi silná a dáva vyniknúť Pelanderovým hlasovým možnostiam. Skladba It's Not Because Of You má výborný klenutý refrén a energické zakončenie. Neskutočná "sabaťáreň" White Light Suicide je spočiatku krásne vzdušná a pomalá, no prechádza v druhej polovici do super ťažkých riffov. Môj veľmi obľubený song je určite Democracy s textom: Fuck your heroes, Screw your gods, Fuck your icons, Deal with the real, Your made up morals, Your media ethics, Fuck you all, Degenerated politics. Pri týchto slovách si predstavujem zaslúžený pád ľudí, ktorí ovládajú tento svet a ešte je k tomu zložená aj perfektná muzika. Na rannú tvorbu Black Sabbath nadväzuje aj Dystopia a má mierne psychedelický podtón. Fantastický koniec v podobe 12-minútovej jazdy Dead End valcuje pomalými gitarami, natlakovanou rytmikou a vokálmi Magnusa Pelandera.

Títo švédski "bosoráci" ma veľmi bavia po hudobnej stránke. Je to proste retro hard-rock na vysokej úrovni a myslím si, že práve takéto nahrávky oživujú rockovú scénu. Mladícka energia a chuť do hudby je niečo čo sa nedá nahradiť a pri rutine, ktorú produkujú niektoré kapely je to nesmierne obohacujúce a inšpirujúce zároveň. Navyše má to aj svoj vlastný ksicht (ak sa to dá tak povedať) a mám pocit, že Witchcraft vytvoria v budúcnosti ešte ďalšie rockové perly. Zatiaľ však považujem album Legend za ich tvorivý vrchol.