Reakce na recenzi:

alienshore - @ 20.08.2014

Siena Root nepatrí medzi kapely, o ktorých by sa húfne písalo či hovorilo a veru ani informácií o nich veľa niet. Takže vám niečo o ich hudbe napíšem, pretože toto je snáď asi jedna z najlepších retro hard-rockových kapiel aké som zatiaľ počul. Nasadnite teda do stroja času a presuňte sa aspoň na chvíľu do 70-tých rokov, v ktorých sa hral práve takýto psychedelický blues/hard-rock. Neviem či sa podarilo niekomu tak vierohodne preniesť atmosféru sedemdesiatok, no mňa tá čistota prejavu až udivuje. Samozrejme zvuk je trochu prieraznejší, ale tá guľatosť je presne taká aká má byť. Hammond organ pripomenie kapely, ktorým to hralo podobným spôsobom ako napr. Deep Purple, Argent, Birth Control, The Nice a veľa veľa iných. Počujem tu aj odkaz geniálnych Cream, s tým rozdielom že je tu zapracovaný práve ten výrazný organ, poprípade aj Fender Rhodes. Môže zato hlavne spôsob spievania, ktorý sa nápadito podobá na Jacka Brucea.

Stopáž albumu je až prekvapujúco dlhá. Na počudovanie však funguje od začiatku až do konca. Máme tu samozrejme aj pomalšie blue-rockové čísla a určite nadchnú také skladby ako spanilá Fever alebo gradujúca Until Time Leaves Us Again, ktorá je v druhej polovici už oveľa svižnejšia. Rytmická sekcia má nehorázny groove, presne tak nespútane majú znieť bicie aj basa. Najväčším ťahákom sú gitary a parádny hammond organ, ktoré na vás zaútočia hneď v prvom songu Coming Home a je to práve ten výraznejší kúsok albumu. Podobne na neho nadväzuje Just Another Day s melodickými vokálmi. Psychedélia je neodmysliteľná súčasť takejto hudby a aj vďaka tomu znie Siena Root tak živočíšne. Na druhej strane je však všetko vyvážené celkom silnými melódiami a práve táto vyrovnanosť mi najviac imponuje. Z ďalších skladieb by som spomenul aj našľapanú What Can I Do, čarokrásnu Roots alebo psychedelický výlet Trippin'. Posledné dve dlhšie kompozície Rasayana a Into The Woods sú už štrukturovanejšie a má to už čosi dočinenia aj s progresívnym rockom. Striedajú sa v nich pomalšie a rýchlejšie tempá, a počuť v nich aj akustické gitary či dokonca píšťalku.

Klasika je síce klasika, no aj takéto albumy si zaslúžia rešpekt už len kvôli tomu, že vôbec vychádzajú a dokážu potešiť aspoň malú skupinku fanúšikov. Siena Root založili svoju tvorbu na skutočných koreňoch rockovej muziky a preto im verím každú jednu notu. Ich hudba znie šťavnato a má to aj takú tú drevnatú hard-rockovú atmosféru. Myslím si, že týmto nepohrdnú ani hľadači progresívnej hudby. A New Day Dawning si z môjho pohľadu to maximum zaslúži.