Reakce na recenzi:

alienshore - @ 09.08.2014

Z viacerých dostupných zdrojov možno usúdiť, že kapela Mastodon je momentálne jednou z najdôležitejších prog-metalových kapiel vôbec. Veľmi rýchle si získali svoje publikum a ich albumy dosahujú vrchné priečky, čo nie je bežným javom v takomto type hudby. Podarilo sa im dostať do tejto pozície pomerne rýchlo a môže za to hlavne kvalita ich albumov ako Crack The Skye alebo The Hunter. Vytlačili z týchto pozícií aj nepísaných kráľov prog-metalu Dream Theater, minimálne ich prekonávajú v rovine aranžmánov, ktoré dokážu byť viac vzrušujúcejšie a objavnejšie. Mastodon sa netlačí až tak celkom do komerčných sfér a to aj napriek tomu, že sú po melodickej stránke dosť silný. Istú mieru obtiažnosti si zachovávajú aj pri novom albume Once More 'Round The Sun. Určite sa ale nájde veľa odporcov, ktorí budú argumentovať že sa začínajú zapredávať. S týmto názorom by som ale až tak nesúhlasil. Nazval by som to ako prirodzený vývoj vecí a siahať po kvalitných melódiách nie je určite nič zahanbujúce na metalovej kapele. Dúfam však, že sa v budúcnosti vyhnú veľkým oblúkom tomu, čo predviedla napr. Metallica ktorá chcela byť za každú cenu slávna, a stal sa z nej niečo ako stroj na peniaze. Mastodon používa na dosiahnutie svojich cieľov trochu iné prostriedky a hudba (ako je počuť) je pre nich zatiaľ tou najdôležitejšou vecou.

Výrazne farebný obal dáva čosi tušiť. Skladby sú bohato štrukturované a melódie veľmi pestré čo do výrazu aj pocitov. Bubeník Brann Dailor preberá čím ďalej tým viac úlohu speváka, pretože má vyššie položený hlas a slušný spevácky prejav. Vokálne partie sú však stále rozdelené medzi trojicu Sanders, Hinds, Dailor a je to celkom zaujímavé, hlavne v dramaticky ladených pasážach. Produkcia sa posúva do melodickejších a celkovo viac prijateľnejších vôd. Nástroje majú oblejší zvuk a väčší obnos financií dáva kapele možnosť používať rôzne kvalitné aparáty. Americká produkcia sa však vyznačuje preprodukovanosťou, čo je aj tento prípad. Mastodon totižto s veľkou obtiažou dokážu uspievať svoje skladby naživo, no v inštrumentálnom prevedení je to samozrejme prvá liga. To je tá cena za dokonalý zvuk.

Album je na viacero počúvaní. Napriek melódiám je predsa len atmosféra o čosi horšie uchopiteľná než u klasických metalových alebo rockových skupín. Dalo by sa povedať, že Mastodon si zachovávajú svoj trademark a nemienia zo seba robiť sladké primadony. Brann Dailor svojou precíznou a nepredvídateľnou bubeníckou hrou skutočne udivuje, je v tom počuť kusisko obrovského talentu a znalostí aj z oblasti jazzu. Práve on je zásadným tvorcom komplikovaných rytmických postupov a jemu patrí veľká vďaka, že album znie tak ako znie. Gitarové "mastodontské" vyšívanie má stále slušný drive a podľa potreby siahajú po melódiách alebo disharmóniách. Výraznou vecou je nepochybne The Motherload, ktorá patrí medzi žiarivé rockové kúsky na tejto doske. Brann Dailor ju odspieval skvelým spôsobom a dopĺňa ho aj Brent Hinds. Chimes At Midnight je v podstate typickou skladbou Mastodon s energickými a výpravne ladenými melódiami. Ďalší song, ktorý zaujal moju pozornosť je určite Asleep In The Deep. Zasnená atmosféra sa snúbi s tvrdosťou a komlikovanosťou, pričom Brann Dailor sa v nej opäť ukázal ako zaujímavý frontman. Dvojica výborných skladieb Ember City a Halloween mi vyčaria úsmev na tvári, sú perfektné. V Halloween si Dailor strihne rytmus ako od Neila Pearta a to je kúzelný moment. Posledná Diamond In The Witch House to uzatvára tvrdo a pochmúrne. Na albume sú prítomné aj nejaké tie hrubozrnejšie vokály, prevládajú však v drvivej väčšine tie čisté. Je to hlavne o pestrosti a tej je tu celkom dosť. Iste si prídu na svoje aj znalci gitár, pretože Kelliher a Hinds ich ovládajú ako skutoční majstri.

Metalové publikum je jedno z najkonzervatívnejších, preto neočakávam chválu na tento počin. Mastodon si svojim spôsobom uplietli bič sami na seba. Sú ambiciózni a to nemusí vždy dopadnúť dobre. Nemôžte sa zavďačiť každému a určite nie v niečom takom ako je hudba. Once More 'Round The Sun je však navzdory určitým pochybnostiam o ďalšom smerovaní kapely stále vynikajúcim albumom. Ešte viac sa na ňom prezentujú ako progresívne ladená kapela a nenápadne opúšťajú extrémne formy metalu. Absentuje tu síce nejaká dlhometrážna skladba, ktorá by ich onálepkovala ako "skutočnú" progovú skupinu, no myslím si že aj pesničkovo orientovaný album môže byť rovnako progresívny ako album zložený z pätnásť či dvadsať minútových skladieb. Verím, že Mastodon si udrží svoju úroveň a nenechá sa nalákať na pochybnú komerčnú slávu ako napr. už spomínaná Metallica. Pri dostatočnom talente a nasadení sa dajú tvoriť aj rôzne sofistikované formy progresívneho rocku či metalu, a albumy ako The Hunter a aj Once More 'Round The Sun sú presne o tom. Mastodon potešili a zatiaľ im vychádza všetko tak ako si to zaumienia. Hodnotenie bude teda pozitívne.