Reakce na recenzi:

Vincent Urban - @ 01.08.2012

Pri úvahe, ktorou skupinou alebo interpretom pri prvej recenzii začať ma okamžite napadlo Pink Floyd a ich posledný počin Division Bell. Iste, toľkokrát premielaná téza že Waters a spol. svojho času natočili lepšie platne je možno na mieste ale ťažko posunúť Divison Bell len do roviny akéhosi neúplného projektu, ktorý by mal kvalitatívne zaostávať. Zvlášť keď má tento album pre mňa silný nádych nostalgie a akejsi neopakovateľnosti.

Osobne si myslím že koncept a myšlienka ktorá bola započatá na A momentary lapse of reason tu dosiahla o čosi poetickejšie a jemnejšie odtiene. A to nielen čo sa týka zvuku ale textovej časti.

Cluster One

Pôsobivo rozvíjajúca sa pieseň s krásne sekundujúcim pianom. Tak trochu meditatívny začiatok albumu, ktorému kráľuje harmonická gitara.

What dou you want from me

Pieseň začína dravejšou gitarou s bluseovým feelingom. Pokračuje do mohutnejšieho vrstvenia so sympatickým refrénom.

Poles Apart

Melodicky veľmi zaujímavá pieseň. Ani neviem prečo ale vždy pri znení tejto piesne mám pocit, že by rovnako perfektne sadla i na album A momentary lapse of reason Ku koncu znie nádherné sólo, ktoré presne zapdá do konceptu skladby.

Marooned

Ťažko opísať slovami túto inštrumentálku, To čo Gilmour predviedol v tejto skladbe snáď ani nemá obdobu. Nesmierny cit a schopnosť vygradovať motív tak, že sa vám tisnú slzy do očí.

A great day for freedom

Hymnická pieseň s podmanivým refrénom. Ako sa neskôr ukázalo, vždy výborná koncertná voľba.

Wearing inside out

Jedna z mála vecí kde akosi počujem duch albumov Darskide of the moon alebo Wish you were here.

Take it back

Trochu popová záležitosť, ktorá ma ale baví. Táto skladba je jedna z mála tých, ktoré vám zdvihnú náladu.

Záver albumu je grandiózne vyplnený štyrmi skladbami, nad ktorými kráľuje záverečná High Hopes s nesmrteľným sólom.

Záverom snáď iba dodať, že Divison Bell má čo ponúknuť. Je na ňom porcia kvalitnej a poctivej hudby s krásnou snovou amtosférou, ktorú treba pochopiť.