Bolder Damn - Mourning (1971)
Reakce na recenzi:
hejkal - @ 28.07.2014
Americké chrčiace hardrockové formácie nemajú chybu. Mám pre ne slabosť, nuž ma tohtoročný prírastok v podobe albumu Mourning kapely Bolder Damn nielenže potešil, ale priam nadchol. A to už v obchode, stačilo omakať obal a vypočuť si odporúčanie predajcu.
Ostrá hrmavica pomenovaná BRTCD stavia na tom, že aj rokec možno pretaviť do záhrobného hardrocku, kde na nejaké kvitnúce kvetinky naozaj nehrá. Bluesová formula prostá „Schumacherovej“ kómy Got that feeling znie, akoby sa splašené slonie stádo prehnalo plechovou skládkou. A rachot pokračuje. Monday mourning, Rock on,... Jedna gitarová dávka kyseliny strieda druhú, tlčúca rytmika by zahanbila aj armádu šaolinských mníchov z čínskych kung-fu filmov. Spevný kúsok Find a way je príjemným spestrením medzi leptajúcimi gitarovými sólami, Breakthrough funguje na rovnakej formule, ale ústrednou skladbou albumu je viac ako štvrťhodinová Dead meat. Nielenže oplýva bezkonkurenčne najpomalším rytmom na albume, ešte má aj srdcervúce gitarové vyhrávky, hotová balada. Pravda, v podaní raneného bizóna, ktorý zistil, že môže rozdupať dochrámaného kovboja ležiaceho v zmesi prachu a vlastnej krvi kdesi popri železnici na Divokom západe. Že sa nálada zmení a stane sa z toho dynamická korida, azda ani nemusím písať. Metal bledne pred bolehlavom, ktorý sála z gitarového sóla, ktoré je, ktovie, prečo, hrané na zubnej vŕtačke. Dalo by sa povedať, že je to niekoľko navzájom nesúvisiacich skladieb v jednom, ale načo byť hnidopichom, kapela sa určite tešila, akúže to „kompozíciu“ zošila konskou ihlou po vzore Frankensteina. Aby som sa vyjadril aj miestnym preferovaným jazykom - mňamka.
Hard rock, ktorý sa na nič nehrá, čo viac si priať. Navyše s neopakovateľným americkým štrkotaním. To je pre mňa manna nebeská.