Synaesthesia - Synaesthesia (2014)
Reakce na recenzi:
alienshore - @ 09.08.2014
Britský prog-rock sa dá identifikovať veľmi rýchle a ten nezameniteľný sound je v hudbe jeden z najoriginálnejších. Takto by sa dalo hovoriť aj o tejto pomerne mladej kapele, ktorá má v talóne snáď všetky potrebné ingrediencie pre tvorbu typického anglického neo-progu. Synaesthesia je vedená klávesákom a spevákom Adamom Warneom. Zložil kompletne všetky skladby s výnimkou úvodnej mega-kompozície, s ktorou mu pomohol Nikolas Aarland. Rovnomenný debutový album je niečo ako one-man show, no hudobne znie ako keby ho nahrávala skutočná kapela. Výrazne sa na nej podpísal aj gitarista Michael Holmes (IQ), ktorý sa podujal na produkcii a nahrával basové a aj niektoré gitarové party. Paralela s legendami neo-progu ako IQ alebo Marillion je určite na mieste a fanúšikovia tohto subžánru budú iste potešení kvalitou tohto štúdiového diela.
Synaesthesia síce patrí do priehradky neo-prog, no sú tu prítomné plochy ktoré zjavne oživujú typickú neo-progovú zasnenosť hraničiacu s monotónnosťou. Striedanie rôznych klávesový zvukov je veľmi inteligentne rozpracované. Gitary majú potrebný priestor a tak nevzniká dojem žeby sa jednalo len o čisto klávesovú hudbu. Adam Warne sa do značnej miery vyhýba expresívnym plochám alebo inštrumentálnej onanii. Melódie a aranžmány majú vyzretý charakter a je trochu na počudovanie, že tak mladý muzikant vydá album ako je tento. Za úvodnú 22-minútovú kompozíciu Time, Tension & Intervention by sa nemuseli hanbiť ani neo-progoví dinosauri. Fantasticky zložená vecička s kopou melodických plôch, výrazných klávesov a s tradične nápaditými gitarovými sólami. Jedným slovom radosť počúvať. Po temnejšej Sacrifice nasleduje krátka, no zato krásna inštrumentálka Noumenon. Ďalším parádnym číslom je určite komplexne poňatá Epiphany, kde sa striedajú pomalšie melódie s tvrdšími a údernejšími rytmami a gitarami. Tvrdosťou oplýva aj Good Riddance a pre zmenu obsahuje odľahčený a melodický refrén. Druhá inštrumentálna skladba Technology Killed The Kids nič nepokazí a neo-progové finále v podobe Life's What You Make Of It je viac než vydarené.
Debut kapely Synaesthesia by mohol byť príkladom ako tvoriť invenčný neo-prog bez neustáleho omieľania tých istých tém a motívov. Znie to sviežo a cítiť tu mladú krv, ktorá je prog-rockovej hudbe niečo ako soľ. Spev Adama Warneho je príjemný a nenápadný, priestor na zlepšenie tu určite je. Ako skladateľ je však veľmi talentovaný a stačí si pozorne vypočuť jeho prácu s klávesovými nástrojmi. Synaesthesia bude podľa všetkého pokračovať už ako regulárna kapela. Prvý štúdiový album vtrhol na hudobnú scénu a zaslúžene žne pochvalné ohlasy. Hodnotím reálne 4,5 hviezdičkami a vyzerá to tak, že o nich ešte budeme počuť.