Reakce na recenzi:

alienshore - @ 27.07.2014

Internet ponúka množstvo odkazov a informácií, no niekedy ani to nestačí na odhaľovanie skrytých pokladov progresívneho rocku. Existujú totižto ešte väčší blázni ako ja, ktorí sa priam vyžívajú v objavovaní absolútne neznámych kapiel a presne to sa mi stalo pri kapele Utopian Fields. Pri prehrávaní LP som mal naozaj pocit, že počúvam nejakú fakt dobrú skupinu zo 70-tých rokov. Samozrejme dovtedy, dokým som sa poriadne nepozrel na rok vydania a tam bol 1989. Moc som tomu nechcel veriť, ale je to naozaj správny údaj. Jediné čo snáď trochu zapadá do tohto obdobia je o čosi jasnejší zvuk bicích, ináč je to totálne retro 70-tých rokov s tým najpoctivejším úmyslom.

Kto má rád klasické prog-rockové kapely ako Camel, Pink Floyd či Wishbone Ash si môže prísť na svoje. Je tu z každého niečo a títo Nóri vedeli zložiť skutočne nádherné songy, pri ktorých objavujem množstvo pocitov a emócií. Prepletené akustické a elektrické gitary pripomínajú v mnohom Wishbone Ash či Camel. Spevák Lars Fredriksen je veľmi vierohodný a má príjemnú farbu hlasu, ktorá extrémne nevyčnieva nad hudobné nástroje, ale skôr tomu dáva akúsi korunu krásy. V podstate všetko je podriadené kompozícii a je to veľmi dômyselná muzika plná skvostných melódií a aj inštrumentálnych výkonov.

Dôležitým prvkom tohto debutového albumu je určite jeho jednoliatosť. Je to niečo ako príbeh, ktorý sa postupne otvára pri každej ďalšej skladbe. Dávno som pri počúvaní LP tak nepookrial, je to proste album s estetickým cítením a ide z toho jasná pozitívna energia. Nič prevratné tu nie je, no výpovedná hodnota ich hudby je dostatočne silná. Symfonické klávesy zahrejú pri duši a rovnako je tomu aj pri odspievaných melódiách. Úvodná "...Of a New Life" pootvorí brány do krajšieho a prívetivejšieho sveta hudby. Dvojica skladieb "Sun" a "Wishful Thinking In The Garden Of Eden" pokračuje v nastolenom tempe a ani tu nechýba kopec čarovných melódií. Druhá strana LP-čky obsahuje dve dlhšie kompozície "Cloudless Sulphur" a "Metamorphosis: Sunrise of God's Creation". Pri "Cloudless Sulphur" zaznie flauta a aj harmonika, a navyše má úžasnú atmosféru. Všetky skladby majú silné nosné motívy a aj nejakú tú pointu. Pri gitarových vyhrávkach a sólach doslova slintám, podobne je tomu aj pri klávesách. Jednoducho povedané nechýba tomu duša a to je snáď asi najvzácnejší hudobný odkaz tohto diela.

Je škoda, že je to tak okrajová záležitosť a nemá možnosť sa dostať do širšieho povedomia. Upozorňujem, že odposluch nebol robený z digitálnych audio súborov, ale z klasickej LP-čky a môžem povedať, že to znie naozaj luxusne. Utopian Fields vám budú spievať o tom, že tento svet nie je až takým zlým miestom a je to cítiť z každého ich tónu. Nie je to žiadny neo-prog, je to jednoducho klasický progresívny rock. Album nemá slabé miesto, preto si zaslúži absolutórium.