Reakce na recenzi:

hejkal - @ 15.02.2023

V roku 1969 sa cesta otvorená kapelami ako Jimi Hendrix Experience a Cream zaplnila rušným pohybom. Klasické rockové triá (gitara-basa-bicie) vládli svetu. Tvorili sa zápchy, kam sa človek pozrel, tam sa tvrdila muzika.

Jednou z týchto psychedelicko-blues-hard rockových formácií bola aj Little Free Rock. Na rovnomennom (a jedinom) albume ponúkla deväť skladieb, ktoré tú tvrdosť spájali s tou psychedelickou podobou. Pokiaľ máte radi temnejšie nálady a gitarové riffy, prídete si na svoje. Nebudem vás nudiť popismi typu rýchla-pomalá skladba. Album je typickým zástupcom danej éry a pokiaľ sa v tomto smere necháte očariť, dostanete vynikajúcu odozvu. Čo vypichnúť? Skladby ako Dream alebo Making Time vyberám s vedomím, že im venujem o štipku väčšiu pozornosť ako ostatným, ktorým ju venujem plnú. Posledná je typická predstavovačka s bubeníckym sólom, ktoré nevybočuje z cesty vytýčenej Gingerom Bakerom.

Mám skrátka pre tieto zapadnuté spolky slabosť, tobôž, keď na prelome 60. a 70. rokov vydávali lampáče ten správny skreslený zvuk. A v triu sa každý člen kapely dostatočne vyblázni, nuž bubeník nenahrádza tupý automat, basgitarista sa občas utrhne z reťazí a gitarista tomu dodáva drajv. Doby, kedy sa z tohto modelu vyvinie vykastrovaná forma gitaristu vyčnievajúceho nad nezáživnú sprievodnú rytmiku, ešte nenastali. A hoci z komerčného hľadiska prepadli, nakoľko masy majú radšej jednoduchšie rytmy s jasným a čistým melodickým motívom v popredí, pre mňa sú tieto pestrejšie nahrávky aj dnes príťažlivejšie.

Čo musím povedať k môjmu CD (2017), je, že dnes v podstate neexistuje iné vydavateľstvo ako Esoteric Recordings (odnož Cherry Red), ktoré by ešte systematicky sprístupňovalo takúto muziku. A dodnes tvrdohlavo vydáva albumy, na ktoré sa v ére boomu CD reedícií zabudlo. Plus posledné roky vydáva krabicové komplety starých kapiel, ktoré sme často zohnali len torzovite a v pirátskych vydaniach (napr. Rare Bird). A keďže sa tu v diskusiách rieši loudness war, treba povedať, že Esoteric Recordings sa podobným praktikám vyhýba, pri remasteringu ctí pomerne verne pôvodný zvuk.

Záver je jasný, za mňa výborná hardrocková vykopávka.