Reakce na recenzi:

hejkal - @ 11.12.2014

S kapelou Hot Tuna som sa zoznámil niekedy v polovici 90. rokov, zaujali ma husle v hustom bluesovom virvare. Potom som o ňu dlho nezavadil, ale tento rok som sa konečne dokopal a zo zoznamu na kúpu sa dostala do zbierkotvornej poličky. Váhal som, či sa pustiť do radových albumov, napokon som volil medzi 5CD Original Album Classics a práve týmto výberom. Hádanku, čo vyhralo, azda rozlúštite aj bez napovedania.

Dve cédečka obsahujú presne tridsať skladieb z prvých ôsmich albumov vychádzajúcich v rozpätí rokov 1970-1978. Skladby sú radené chronologicky, čo je fajn, poslucháč sa bez šokov zoznamuje s postupným dozrievaním ako prejavu, tak štýlového rozpätia (od akustického k elektrickému blues, country, blues rocku i hard rocku). Booklet sa podrobne venuje histórii kapely, v podstate i skladbám, a tak to má byť.

Akustické blues dominuje prvým dvom albumom kapely, takže sa pripravte na akustickú (logicky) gitaru, harmoniku, spev a kdesi vzadu aj na utopenú basu. Druhý album prvý raz núka nielen bicie ale najmä husle známeho týpka Papa John Creacha (skladby Keep your lamps trimmed and burning a Been so long hovoria za všetko). A práve on je pre mňa hlavným spestrením „podebutových“ albumov. Veci z Burgers majú čo ponúknuť. Kapela sa vzhliadla ako v country blues, tak v parádnych hardrockovo pobluesnených hustých kúskoch. Vrcholom je vražedná skladba Ode for Billy Dean, kde si to ťažkotonážna gitara rozdáva na férovku so zachraptenými husľami (na myseľ mi prichádza kapela High Tide). Rovnako Sea child ponúka nadostač sólových ingrediencií zaobalených do mierne smútočného šatu. Bez husieľ sa všetok hurhaj sústredí okolo gitary, čoho dôkazom sú skladby z albumu The phosphorescent rat. Naliehavá rockovica I see the light sa dá opísať jediným slovom – neopísateľná! Ku koncu disku je jasné, že kapela koketuje s hard rockom, čoho dôkazom je rázny kúsok Easy now.

Keď si odmyslím záverečné tri koncertné skladby, tvorí gro druhého CD prierez tromi štúdiovými albumami z obdobia rokov 1975-1976, kedy sa kapela vnorila do vĺn gitarového hard rocku s určitým „southern“ naladením. Najvydarenejšie z toho vychádza hneď prvý album America’s choice. Jedna skladba je lepšia ako druhá, od Hit single #1 cez Serpent of dreams až po Funky #7 je to fajnová melodická muzička s ostrými gitarovými vstupmi. Následné songy znejú čoraz viac sterilnejšie, vracajú sa k blues, country a tak podobne. Celkovo je to vydarená hudba vhodná ako kulisa ku šoférovaniu. Koncertný trojlístok na záver rekapituluje kapelu čoby blues i hard rockovo činnú, dobre jej tak.

Výborný výber, uchu lahodiaca muzika, čo viac si priať.