Reakce na recenzi:

alienshore - @ 31.08.2014

Projekt Cosmograf je občas štýlovo zaradený do neo-progu, no vidím v tom určitý rozpor. Robin Armstrong netvorí primárne neo-prog, aj keď z neho určité elementy čerpá. Jedná sa o skĺbenie viacerých subžánrov do veľmi jednoliateho celku, ktorý sa samozrejme odvoláva na prog-rockovú klasiku 70-tých rokov, no zároveň je tu množstvo moderných prvkov a efektov. Pri počúvaní diela The Man Left In Space mi prichádzajú na um kapely ako Pink Floyd a Porcupine Tree. Pomalé zádumčivé plochy, nápaditá melodika, melanchólia, clivé gitarové sóla a koncepčnosť majú niečo dočinenia práve s týmito britskými legendami. Moderná produkcia a zvuk robia pre konečné vyznenie veľa. Dokonale uspokojí priaznivcov starého aj nového sveta progresívneho rocku, a v tom je asi najväčšia sila tohto svojrázneho hudobného projektu.

Sci-fi tematika je niečo ako obal. Práve príbeh je veľmi dôležitý pre správne pochopenie tohto diela. Podstata je ukrytá v otázke, aká je cena za slávu a úspech. Kozmonaut Sam je vyslaný na osamotenú misiu, v ktorej má zachrániť ľudstvo. Počas cesty si kladie otázky a zažíva rôzne emócie, pri ktorých sú sprievodnými znakmi strach, izolácia alebo nešťastie. Robin Armstrong má neobyčajný talent pre tvorbu koncepčných albumov, kde textová zložka je úplne v súlade s fantastickými nosnými motívmi a aranžmánmi.

Intro How Did I Get Here? vás uvedie do sci-fi konceptu. Nasleduje parádne vypracovaná 10-minútová nálož Aspire, Achieve, ktorá sa zaleskne niekoľkými skutočne čarovnými momentmi. Inštrumentálne skladby The Good Earth Behind Me a The Vacuum That I Fly Through sú veľmi emotívne a melancholické, určite v nich zaujme aj nápaditá práca s gitarovými sólami. This Naked Endeavour je pocitovo ťažšia záležitosť a určite v tom hrajú významnú rolu temné klávesové aj orchestrálne plochy. Nastupuje ďalšia chladná odysea We Disconnect, v ktorej by sa tie emócie dali hádam aj krájať. Gitarovo razantnejšia záležitosť Beautiful Treadmill nie je o nič veselšia, no stále to má spád a kvalitné prevedenie, pri ktorom zaplesá snáď každé prog-rockové srdiečko. Ako vrchol možno označiť 9-minútovú titulnú lahôdku The Man Left In Space s úplne dokonalými melódiami a dych vyrážajúcou atmosférou. When The Air Runs Out ukončuje dosku dosť pochmúrne, skoro až mrazivo.

The Man Left In Space je špičkové dielo, vďaka ktorému sa stal Robin Armstrong veľmi uznávaným skladateľom. Zaslúžený ohlas a priazeň sú pri tomto počine absolútne na mieste a progresívny rock tak dostal ďalší tvorivý impulz, z ktorého môžu vychádzať mladé začínajúce kapely. Cosmograf by som určite doprial rovnakú slávu ako už spomínaným velikánom rockovej hudby, pretože Armstrong má všetky predpoklady na dosiahnutie celosvetového úspechu. Dúfam teda, že nebude vystavený rovnakým útrapám ako hlavný hrdina Sam. Predsa len pri ceste za úspechom musíte aj šliapnuť vedľa alebo sa pomýliť. Zatiaľ však vychádza Robinovi Armstrongovi všetko tak ako má a The Man Left In Space patrí jednoznačne medzi jeho najlepšie albumy. Reálne hodnotenie 4,5.