Reakce na recenzi:

hejkal - @ 28.08.2014

Album First meeting anglickej skupiny Trifle zapadá do prekvapivo dlhého radu brassrockových telies z prelomu 60. a 70. rokov. Za všetky možno spomenúť Satisfaction, Heaven, Walrus alebo hoci Rob Young Band.

Deväť skladieb znie tak, ako sa na správnu dychavičnú kapelu patrí. Úsečná gitara si vymieňa šteky s dychmi za pohodového tempa, skladbe Alibi Annie však kraľuje veľmi zaujímavé klávesové sólo. Home again je pokojná záležitosť, znie miestami až priveľmi džezovo. Úžasne chytľavá dychová melódia (neskôr do nemoty nanákaná vokalistami) kraľuje skladbe One way glass, kiežby takéto skladby zneli v dnešných rádiách. Každý, kto sa trošku orientuje v rockových kapelách s dychovou sekciou, vie, že okrem mohutného hlasu za mikrofónom táto muzika tiahne k pomalším a pokojnejším skladbám, ako je napríklad But I might die tonight. Zaujímavá je inštrumentálna náladovka Is it loud?, ktorá ani náhodou nie je hlasná, skôr meditatívne ospalá. Old fashion prayer meeting má pomerne veselý nádych, nečudo, že sa zjavila aj ako singel. New religion stavia na bluesovom gitarovom rife, sťaby sa na nás vrhli Cream s dychmi. Asi netreba dodávať, že ide o najlepšiu skladbu albumu. Devil comin’ je podobne skvelá vec. Akurát buduje temnú atmosféru za pomoci akustiky a perkusií, paráda! Album finišuje kratučkou akustickou dohrou Candle light, čo k nej dodať.

Azda iba toľko, že na CD od Esoteric Recordings album viac ako slušne dopĺňa parádna skladba Dirty old town spolu s inou verziou hitovo zaonačenej Old fashioned prayer meeting, ktorá je oproti albumovej verzii trošku temnejšia.

Vo výsledku tu máme ďalšiu dobrú dosku, ktorú si občas rád pustím.