Reakce na recenzi:

hejkal - @ 14.04.2015

Druhý album rakúskej kapely Eela Craig nazvaný One niter (1976) posúva skupinu hlboko na územie artrockového romantizmu.

Už orchestrálne intro ku kompozícii Circles (delenej na štyri časti) naznačuje, že hudobníci by si chceli vykompenzovať svoje ambície niečím, z čoho by mohla vyzerať aj štipka uznania odbornej obce. Psychedelické dumky flauty by uspali aj medveďa, čo sa na jar zobudil po zimnom odpočinku, klávesy jemne tkajú tapisériu snov, v ktorých o nočných morách nie sú ani len útržkovité legendy, nieto ešte zvesti. Samozrejme sa občas priam symfonicky nastupuje i ustupuje, slovom, klasika. Klávesy si uzurpujú aj svižnú sólovú medzihru, dostaví sa aj presne odmeraná dávka psychedelického besnenia a všetko sa to rôzne melie, až si hudobníci povedia: „Dosť“ a celé to ukončia. Nedá mi nezmieniť krásne gitarové finále, pár tónov, žiadna ekvilibristika, ale zato obnažená duša, tak to má byť! Ďalšia selanka sa volá Loner’s rhyme. Aj tu je nádherné gitarové sólo, aj tu nie je o technike, ale o cite. Nemá cenu popisovať každú náladovú zmenu, skladba je dlhá ako kumpán Širokého a Bystrozrakého, nuž si poslucháči dôjdu na svoje. Päťdielna, takmer titulná skladba One niter medley prináša renesančný úvod, kto miluje rôzne melodické klávesové roviny obtekané slákmi, zvrásnené tu i tam rockovejšími pahorkatinami, toho táto túra po jarnej krajine naplní nielen slnečným žiarením. Otupená Venezuela prekvapí inštrumentálnou pasážou, ktorá je svieža a mierne „etno“. Je to zároveň najkratšia skladba na albume, hotová „rádiovka“. Ani posledná skladba Way down spočiatku nikam neuháňa, skôr si s rozvahou starešinu, ktorý našiel vnútorný pokoj a nemusí si nič dokazovať, len je rád za každú minútu života, ktorý mu ostáva, jemne zapsychedečnie. Gitara nakopne kapelu k behu, ale nie je to taký ten životný typ, ako keď vlasáč uháňa nocou s bezkrkými jednobunkovcami reklamujúcimi leukémiu v pätách. Naopak, ide skôr o radostný zdravotný kondičný poklus, aby sa mohlo bezbreho vyhrávať.

Hudba Eela Craig má v sebe dosť z jemnej stránky skupín ako King Crimson, či Genesis a musím uznať, že tento album je vynikajúci. Mám ho oveľa radšej ako debut a nemyslím si, že je to tým, že som ho počul ako prvý. Dokonca by som tento album odporučil priaznivcom neoprogu, smelo sa postavil po boku nahrávok ako Home – Alchemist a pod.