Reakce na recenzi:

alienshore - @ 17.09.2014

Turecká hudobná scéna nie je práve tou, ktorá by výrazne inklinovala k progresívnemu rocku. Ale ako to už býva, vždy sa nakoniec niečo zaujímavé nájde takmer v každej krajine. V minulosti si rešpekt vyslúžila francúzsko-turecká kapela Asia Minor a zanechala po sebe dva kvalitné albumy, ktoré patria medzi to najlepšie vo východoázijskom prog-rocku. Pozornosť však začínajú na seba pútať aj ďalšie hudobné kapely a ich odlišnosť je skutočne prínosom aj pre samotný progresívny rock. Jednou z nich je nepochybne Gevende a práve v poradí druhý štúdiový album Sen Balik Degilsin Ki by mohol byť príkladom, ako prinášať nové a svieže myšlienky do tohto hudobného štýlu. Vplyv východnej kultúry cítiť a počuť naozaj takmer všade. Je to však zložené veľmi atraktívnym spôsobom a vonkoncom nedehonestuje formát progresívneho rocku.

Ich prvý album bol hudobne nasmerovaný do iných končín a viac využíval folkové a orientálne prvky. Druhý štúdiový počin však zachádza ešte o čosi hlbšie a kríženie žánrov tu takmer nepozná hranice. Je tu všeličo možné od prog-rocku, folku či jazzu. Všetko je veľmi dôsledne premiešané a Gevende kladú dôraz predovšetkým na originalitu a svojrázny prejav. Spev v tureckom jazyku je presne to pravé orechové pre takúto hudbu a dodáva tomuto dielu ozajstnú autenticitu. Skutočne mám dojem akoby som bol vo východnej Ázii a do ucha mi niekde na ulici hrajú tieto zvláštne, a pri tom čarovné melódie. Využívanie rôznych nástrojov má zaujímavý priebeh a skladby dokážu ponúknuť skutočne pestré hudobné fresky. Tempo je väčšinou pomalšieho charakteru, no na prekvapenie sa tu deje pomerne veľa vecí. Zmeny tempa, nálad či melódií a nástup rôznych inštrumentov je delikátne prepracované. Duch progresívneho rocku tu skutočne je, ale nie je to bežne znejúca nahrávka a iste tejto hudbe budú rozumieť aj priaznivci jazzu alebo world music.

Husle či trúbka sú častou ingredienciou a veľkou mierou ozvláštňujú krehkú, a svojim spôsobom aj skľúčenú atmosféru. Hneď od prvej skladby systematicky vypĺňajú priestor citlivými melódiami a motívmi, ktoré nenútene napredujú do svojich vrcholných momentov. Osemminútová skladba Esinti je esenciou ich grandiózneho štýlu. Pomalá Akvaryum má doslova epický charakter a môžu za to aj výrazné orchestrálne prvky. Po komorne znejúcej Iglo prichádza na rad o čosi živšia Kadibostan. K progresívnemu rocku sa dostávajú predovšetkým cez inštrumentálne vyhrávky a určite potešia aj krásne gitarové sóla, ktoré pohladia dušu. Dychové nástroje a husle to občas tiahnu až niekam do klasickej hudby. Spev Ahmeta Bilgica dokonale vystihuje jeho etnickú príslušnosť. Rôzne vokálne ozdoby a osobitý prejav by naozaj nemal nechať nikoho chladným, čosi podobné sa naskytá pri počúvaní nádhernej Beboyi Yerki. Vrcholom je veľkolepá Sustum, ktorá nasadzuje celému albumu korunu krásy svojou jedinečnou melodikou.

Zmyselnosť tejto hudby zachádza do zákutí, do ktorých sa len málokto odváži nazrieť. Prepojenie východného a západného sveta je v prípade kapely Gevende neobyčajne vzrušujúce a hlboko emocionálne. Kryštalicky čistý sound a hudobný koncept zavedie zanieteného poslucháča do ríše divov. Hudba je univerzálny jazyk a Gevende túto univerzálnosť ovládajú priam majstrovsky. Sen Balik Degilsin Ki je síce utajený album pre širšie publikum, ale to nemení nič na tom, že je to naozaj fenomenálna hudobná záležitosť.