Reakce na recenzi:

hejkal - @ 11.12.2014

Keď som zachytil správu, že Esoteric Recordings vydá obsažnú výberovku kapely Help Yourself, bol som na rozpakoch. Dovtedy som od kapely nič nepočul, hippiesácky obal ma lákal, náhodné komentáre na internete, že je to niečo ako Crosby, Stills & Nash, dokonca country, bol som na vážkach, či si to vôbec kupovať. Ale v obchode Roxy ma presvedčili, že to vlastne nie je úplne márna záležitosť, a tak som sa nechal zlákať.

Reaffirmation an anthology 1971-1973 núka prierez tvorbou zo všetkých štyroch (piatich, ak rátame aj voľne distribuovaný album Happy days, ktorý sa rozdával s doskou The return of Ken Whaley). Plus tu máme nejaký ten singel i skladbu z kompilácie Christmas at the Patti. Booklet nešetrí informáciami z histórie i faktografie, radosť čítať. Celkovo tu máme dvadsaťsedem skladieb, čo sa na jeden nosič, ak nie ste punkáči, sotva vtesná, nuž má kompilácia cédečka hneď dve.

Kapela produkuje pokojnú rockovú muziku s jasnou záľubou v amerických vľúdnych vodách. Keď chcete počúvať miestami až country rockové balady, jemné rockové songy, po očku pokukujúce boogie a občasnú psychedéliu, ste na správnej adrese. Naozaj má človek občas pocit, že mu hrajú CSN, napríklad skladba Old man je na nerozoznanie, pokoj, vokály, lahoda.

Nebudem sa rozpisovať o každej skladbe, dám skôr do pozornosti veci, ktoré ma dovádzajú do stavu nadšenia. A ten vo mne vzbudzujú dlhočizné rockovo nabrúsené skladby s výraznými psychedelickými vstupmi. Zlovestná deväť a pol minútová inštrumentálka The all electric fur trapper necháva priestor nekonečným gitarovým meditáciám, občas sa nálada preklopí kamsi na pláž Havaju, ale najviac ma oslovuje občasná hardrocková víchrica, radosť nechať sa vyfliaskať škrípajúcimi tónmi. Melancholická titulná skladba Reaffirmation podmanivo plynie a v strede zadumaných sólových orgií sa človek ani nenazdá a má tu opäť frenetické sústo hardrockového gitarového inferna. Vydarená je aj „béčková“ strana singlu zvaná Johnny B. Goode, čo je známy rokenrolový flák Chucka Berryho, tu v pomerne „lejzy“ verzii, zaujímavé. Ďalšia dlhotrvajúca inštrumentálna meditačka, It has to be, má uprostred aj psychedelickú hlukovú vsuvku, hneď ako začína byť neznesiteľná, našťastie skončí. Chválim cit muzikantov pre mieru. Poslednou skladbou, ktorú osobitne predstavím, je Eddie Waring. Koncertná svižná bluesrocková parádička z vianočnej bluesovej džemovačky kapiel ako Man, Help Yourself a pod. má v sebe aj kus nefalšovanej irónie. Štvrťhodinka gitarových predstavovačiek ma nikdy neomrzí.

Príjemná oddychová muzika kapely Help Yourself mi občas dobre padne, skúste, možno sadne i vám.