Reakce na recenzi:

hejkal - @ 12.11.2023

Keď som začal písať tento text, pokúsil som sa vymedziť svoj vzťah ku kapele Queen. Akurát z toho vyšla siahodlhá negatívna stať a keďže tento typ textov ma už necháva chladným, všetko som zmazal a začal odznova. Nebudem vás napínať, dopadlo to podobne (zle). Však posúďte sami:

Queeni pre mňa nikdy neboli tým, čo by som nazval „dobrou“ kapelou. Intenzívne som ich začal vnímať až po Mercuryho skone a neskutočne mi liezli na nervy. Vyskakovali zovšadiaľ a tie otravné hity ako Killer Queen, We Are The Champions, We WIll Rock You striedané úplnou hrôzou á la Bicycle Race, Another One Bites the Dust, Kind Of Magic, Under Pressure, Radio Gaga... Bŕŕŕ´. Dodnes ma táto ich poloha doslova bolí počúvať. Existovala jediná výnimka, titulná skladba k môjmu obľúbenému komiksovému brakovému filmu Flash Gordon. A, samozrejme, klip k Bohemian Rhapsody, to bola zaujímavá poloha, miestami dokonca naozaj rocková. Ale, že by som preto musel mať doma čo i len notu od Queen, to som dlho nemohol konštatovať. Až v hlbokej ére môjho záujmu o rockovú muziku zo 70. rokov som si napokon zadovážil prvé štyri albumy, z ktorých sa dal urobiť celkom dobrý rockový výber na CD na cesty. V rámci môjho nadšenia pre koncertné albumy zo 70. rokov sa mi v zbierke ocitol aj nemastný-neslaný Live Killers. A pre rodinné účely mám kdesi i trojdiskový výber Greatest Hits.

Posledná akvizícia v mojej zbierke sa volá At The Rainbow ’74. Dva disky sú zložené z koncertných turné po vydaní druhého a tretieho albumu, a teda z dôb, kedy ešte Queen bola rocková kapela. Miestami hardrocková, čo je ešte lepšie. Osobne sa nazdávam, že keby tento záznam vyšiel v roku 1974 alebo 1975, dnes by atakoval všetky rebríčky najlepších živákov. Takto je to archívna nahrávka z kategórie – ťaháme peniaze z fanúšikov -. Známa len skalným prívržencom. A mne.

Kdesi som videl nejaké video z tohto koncertu a veľmi sa páčila tá hardrocková dravosť. Preto som sa napokon odhodlal sprobovať dvojdiskovú edíciu. Prvý disk zachytáva kapelu v londýnskom Rainbow Theatre 31. marca 1974 v rámci turné k albumu Queen II. Trinásť skladieb (plus gitarový a bubenícky sólový vstup) prináša dravú energickú porciu hard rocku. Plus rokenrolové medley (aspoň jeden rokenrol vtedy na koncertoch hrali azda všetky hardrockové skupiny okrem Black Sabbath) Jailhouse Rock/Stupid Cupid/Be Bop A Lula. Zvuk je hutný, burácavý, rockový. Mne štúdiovo Queen nikdy úplne nesedeli, ale musím uznať, že na pódiu vedeli, ako sa hrá rocková muzika. Aspoň na začiatku kariéry. Najväčším kladom je zaradenie záverečnej bluesovky See What A Fool I’ve Been. Skladbu zložil Brian May už v roku 1968 a bola stálicou v repertoári skupiny Smile. Štúdiovú verziu nahrali počas prípravy albumu Queen II a dostala sa iba na b-stranu singla Seven Seas Of Rhye.

Druhý disk núka vystúpenie z toho istého miesta z 19. a 20. novembra 1974 v rámci turné k tretiemu albumu Sheer Heart Attack. Kompilovaný film z týchto vystúpení premietali v kinách a napokon vyšiel i na DVD. Na jednej strane sa do playlistu dostalo viacero ultimátnych hardrockových smrští (Flick Of The Wrist, Stone Cold Crazy), na strane druhej človek musí strpieť Killer Queen. Celkovo je tu dvadsať parádnych vecí, čo dodať.

Dôležité sú pocity, ja sa pri počúvaní tejto nálože cítim vynikajúco. Hard rock môžem v akomkoľvek množstve, nuž ma teší, že existuje aj táto poloha Queenov, ktorú z albumov iba veľmi zriedkavo tušíme. Zopakujem svoj povzdych, že kapela premárnila príležitosť a jej prvý oficiálny živák z konca 70. rokov to potvrdil, podčiarkol a vystavil všetkým na obdiv ako cisár v nových šatách. Možno by som sa ku kapele dostal skôr a nemal celoživotný problém akceptovať ju.

At The Rainbow ’74 rehabilituje Queen ako hardrockovú úderku. Nečudo, že tento archívny záznam milujem. Keby som si mal vziať na opustený ostrov jediný album kapely, je to tento.