Reakce na recenzi:

hejkal - @ 09.02.2011

Prvý raz sa na svete zjavil Gary Moore Band, prvý raz svet dostal možnosť zapamätať si toto meno.

Úvodný hymnický nástup je veľmi rýchlo vystriedaný svižnou melodickou skladbou - Grinding stone. Gary Moore nezaprie cit pre výstavbu melodických meditatívnych sól (ktoré neskôr dovedie do dokonalosti), kdesi v pozadí cítiť Skid Row (zmeny motívov ako na bežiacom páse), mierne nedžezlá atmosféra sa tiež nedá prepočuť, gitara spieva, plače, kváka a napodobuje aj ďalšie zvukové prejavy, ktoré k správnemu inštrumentalistovi patria. Aby si hlavný protagonista aj zaspieval, zložil si skladbu Time to heal. Blues rock bez poškvrny, čo dodať. Pokojná Sail across the mountain sa trošku vymyká zo surovosti celého albumu, Gary si azda prvý raz vyskúšal polohu rádiového slaďáku a vcelku mu to ide. Klamlivá tichá klávesová vsuvka The energy dance je akýmsi vstupom ku viac ako štvrť hodinovej gitarovej smršti Spirit. Gary si opäť trošku zaspieva, melódiu zdvojuje gitarou (to mám rád) a v sólach dôjde na rýchle prsty, na melodické výbuchy vyhrávok, zmeny rytmov, meditatívne tiché plochy, náznaky budúcich gitarových prejavov a mnoho ďalšieho, čo stojí za vypočutie. A to ešte nie je koniec albumu. Slajd-like úvod Boogie my way back home mi pripomína Gallaghera, však som niekde aj narazil na zmienky, že Gary v počiatkoch Roryho obdivoval (berte to ako dohad a nie faktografiu). Je to inak klasická spievaná blues-boogie-rocková skladba, slide dominuje, čím utvára príjemnú bodku za parádnym debutom.

Zo všetkých Garyho sólových albumov, ktoré som mal možnosť počuť, je tento najlepší (novodobé návraty k blues odpustia, neboli zlé, ale ani zďaleka nemajú tú dravosť ako Grinding stone).